„Súviselo to aj so zdražovaním plynu, ktoré by sme museli premietnuť do ceny tepla. Ľudia uvažovali tak, že ak si vybudujú vlastné kotolne, náklady sa im znížia. Je to však otázne, lebo doteraz nás nikto o nejakej úspore nepresvedčil,“ povedal nám Štefan Šebeň zo spoločnosti Menert Šaľa (na snímke). O prechode vykurovania z plynu na iný zdroj tepla začali uvažovať v roku 2005. „V našom prípade sme sa rozhodli pre biomasu. Využili sme na to aj podporné prostriedky Európskej únie a už začiatkom roku 2006 sme začali s projektom rekonštrukcie dvoch kotolní. Jednu sme prestavali na spaľovanie slamy a druhú na spaľovanie drevnej štiepky. Tá bola ukončená v októbri 2006, pri kotolni na slamu sme v štádiu režimu skúšobnej prevádzky,“ upresňuje Šebeň.
Spaľovanie biomasy sa navonok javí ako mimoriadne výhodné. Že to nie je celkom pravda, zistili už aj v Menerte Šaľa. Biomasa je náročná na skladovanie a technológiu. Zisk, ktorý by sa za lacnejšie suroviny a vykurovanie mal premietnuť do ich kalkulácie, museli zohľadniť v znížení cien za dodávky tepla. Okrem toho, hlavným dodávateľom drevnej štiepky sú Štátne lesy. „Tie nám síce garantovali dodávku štiepky - asi 2500 ton ročne, ale len v prvom roku. Odkiaľ ju budeme získavať v budúcnosti je zatiaľ otázne. Nie sme v lokalite, ktorá by bola typická na lesné porasty, hoci súkromní vlastníci pôdy už začali s projektmi rýchlo rastúcich drevín. Všetko je však viazané na podporné fondy. Hovorí sa o tom viac, ako sa v skutočnosti robí. Aj Slovenská republika má určité záväzky k náhrade fosílnych palív, zatiaľ sa to však nedarí plniť ani ostatným krajinám Európskej únie. Naše zisky sú limitované istým regulačným vzorcom, čo znamená, že aj keď dosiahneme nejakú úsporu, nemôžeme si ju premietnuť do zisku. Toto nikoho nemotivuje využívať biomasu, lebo okrem toho, že znižujeme emisie skleníkových plynov, je tu problém s logistikou ako dovoz suroviny, vykonávanie analýz, náročnejšia obsluha… Spaľovanie slamy je z hľadiska ceny a energetického obsahu oproti drevnej štiepke ešte výhodnejšie, slama je však náročnejšia na technologické zariadenie. Okrem iného sa musí narezať na niekoľkocentimetrové kúsky, nesmie byť zamoknutá, kvôli sezónnej záležitosti sú problémy s jej uskladnením. Aj tu by mala byť nejaká priama pomoc pre poľnohospodárov. Jednou vetou povedané, biomasa poskytuje nižšiu cenu energie, znižuje produkciu skleníkových plynov, na strane druhej vyžaduje vyššie investície i vyššie nároky na obsluhu,“ hodnotí doterajšie skúsenosti s biomasou Štefan Šebeň.