Článok pokračuje pod video reklamou
Autorom diela je sochár Ján Svítek z Nitry. „Vari najťažšie bolo nájsť vhodný kameň na jeho výrobu. Socha je totiž vysoká dva a pol metra. Pátral som v rôznych kameňolomoch, podarilo sa mi to až po šiestich mesiacoch. Šťastie sa na mňa napokon usmialo na Králikoch pri Banskej Bystrici,“ dozvedáme sa od sochára, ktorý má za sebou už viacero sochárskych prác. Z pieskovca zhotovil napríklad pietu - súsošie Krista a Márie. Je umiestnená na Nitrianskom hrade, vyrobil ich pre kardinála Korca.
Z pieskovca je aj socha sv. Gorazda. „Kameň pôvodne vážil až päť ton. Kým dostal konečnú podobu, okresal som z neho asi tri tony. Dominantnou myšlienkou bolo jeho realistické stvárnenie. Je to krásne, keď z tvrdého kameňa vychádza niečo nežné, duchovné. To som v podstate vyriešil zrnitou, tvrdou dolnou časťou sochy. Až nad pásom začína postava prechádzať do detailov. Vidieť ich najmä na jemnosti tváre a rúk, v ktorých drží knihu, lipovú ratolesť a dvojkríž,“ popisuje stvárnenie súsošia.
Ján Svítek je absolventom Umeleckej priemyslovky v Kremnici. Spočiatku sa venoval umeleckému kováčstvu. Cítil však, že potrebuje niečo iné. V štúdiách pokračoval v Prahe u známeho českého sochára Milana Bendu, syna Břetislava, ktorému pomáhal modelovať dve veľké postavy z hliny. To bolo ešte pred vyše dvadsiatimi rokmi. Po nežnej revolúcii v roku 1989 si Ján Svítek zbalil svoju batožinu a aj s manželkou odišli do Paríža. „Mal som veľké šťastie, že hneď v začiatkoch som sa tu zoznámil s jedným veľmi dobrým sochárom. Vlastne až pri ňom som po prvýkrát zabodol svoj sekáč do kameňa. Všetko bolo pre mňa nové a podnetné. Postupne sa mi podarilo spoznať takmer celý Paríž. Trvalo to zhruba dva roky. Vždy sa tam rád vraciam a návštevami múzeí a kníhkupectiev získavam nové inšpirácie. Práve tam som si zakúpil napríklad literatúru, ale našiel som tu aj diela o rôznorodosti figurálnej tvorby. Ján Svítek chcel sochu sv. Gorazda pôvodne vytesať zo žuly. Jednu z tých, čo našiel, však bola prasknutá, andezit z iného kameňolomu zas bol príliš tvrdý a navyše tmavej farby a nedal sa vraj vydolovať. Práve pieskovec vyhovoval najviac, lebo má takmer telovú farbu. Práve takú si žiadali občania, ako aj obecné zastupiteľstvo v Močenku. Socha je proti nasávaniu vlhkosti impregnovaná, čím by sa mala zachovať jej pôvodná farebnosť. ONDREJ SIVČÁK
