Písmo:A^-|A⁺00

Po neúspešných bojoch za slobodu Maďarov v rokoch 1848 - 1849 boli niekoľko desaťročí zakázané akékoľvek oficiálne spomienkové slávnosti. Až do obdobia 50. výročia revolúcie boli v podstate tolerované tiché a neoficiálne spomienkové prejavy. Vtedy prišiel syn Lajosa Kossutha Ferenc Kossuth s myšlienkou učiniť 15. marec štátnym sviatkom. Po mnohých politických úskaliach sa začal tento deň považovať za štátny sviatok Maďarskej republiky až od roku 1927. Tohtoročné 159. výročie revolúcie a boja za slobodu Maďarov si pripomínali občania Maďarskej republiky i všetci ostatní maďarsky cítiaci ľudia z rôznych kútov sveta. ,,I tento rok sa slávnostné kladenie vencov uskutočnilo 15. marca v rámci Literárno-kultúrnych dní Gergelya Czuczora. Pamiatku výročia si prišli uctiť predstavitelia kultúrnych inštitúcií, škôl aj samospráv okolitých obcí. Po kladení vencov k soche G. Czuczora nasledoval v novozámockom Csemadoku program s názvom Nech žiari oheň pochodne a spomienok. Slávnosť prebiehala nerušene a v pokojnej atmosfére,“ povedala pre Naše novosti predsedkyňa ZO Csemadok v Nových Zámkoch Margita Berényiová. -dcz- Dňa 15. marca popoludní si Komárňania pripomenuli udalosti meruôsmeho roku. Spomienková slávnosť sa začala pred sochou Móra Jókaiho (na snímke), kde poslanec NSK János Sárközi spolu s riaditeľom Múzea maďarskej kultúry a Podunajska Csabom Fehérom vztýčili maďarskú vlajku. Zhromaždených pozdravil aj primátor mesta Tibor Bastrnák. Na Námestí generála Klapku rečnil Imre Makovecz, renomovaný maďarský architekt. Spomienková slávnosť sa skončila kladením vencov. Foto: MilanDrozd

Článok pokračuje pod video reklamou