Obec Maňa

Novozvolený starosta Ing. Igor Sádovský (na snímke) bol kandidátom koalície strán Smer - Sociálna demokracia, Kresťansko-demokratického hnutia a Zjednotenej slovenskej národnej strany. Čoskoro dovŕši päťdesiatku. Ako poľnohospodár je pevne spojený s realitou tunajšieho života. Ako vysokoškolák a človek z podnikateľského prostredia rozumie novým trendom a je pripravený ich v samospráve realizovať. Navyše má aj vlastenecký postoj s kresťanskou vierou, ktorá umožňuje vykonávať politiku samosprávy čestne, kultúrne a mravne. V predvolebnom období ukázal, že nie je lacný rečník, ale uvážlivý človek, ktorý si ctí prácu svojich predchodcov. Jeho zámerom je zachovať kontinuitu, nadviazať na všetko dobré a pokračovať. Je dôležité povedať, že Ing. Igor Sádovský sa rozhodol kandidovať nie pre budovanie osobnej kariéry, ale preto, že chce odovzdať svoje vedomosti a skúsenosti v prospech života občanov a rozvoja obce. Vo svojom volebnom programe si predsavzal stanoviť si priority a mať na mysli dlhodobé zámery rozvoja obce, majetkoprávne vysporiadať majetok obce, udržiavať ho a zveľaďovať. Chce vytvoriť podmienky pre nové pracovné miesta, vybudovať pevnú asfaltovú cestu na Starej hore, likvidovať nelegálne skládky odpadu a postupne presvedčiť ľudí, aby maximálne využívali triedenie odpadu a separovný zber. Bolo by potrebné zatepliť budovy kultúrneho domu, základnej i materskej školy a ďalších budov v správe obce. Úprava miestneho námestia a parku by tiež prispela k lepšiemu výzoru. V Malej Mani chce na mieste nelegálneho smetiska vybudovať športovo-oddychový priestor, v celej obci budovať chodníky zo zámkovej dlažby. Za najdôležitejšie považuje získavanie mimorozpočtových zdrojov - najmä z fondov Európskej únie. Takto chce docieliť, aby sa rovnomerne rozvíjala a budovala materiálna báza života v súlade s ochranou životného prostredia, rozvojom školstva, kultúry, sociálnej a zdravotnej starostlivosti, ale aj rozvojom športu, pohybových aktivít, turistiky a relaxu. Ambíciou obce je vybudovať dom dôchodcovskej starostlivosti, opatrovateľskej služby či hospic - teda aktuálne reagovať na potreby staršej generácie. V lete tohto roku odovzdajú prvých dvanásť bytov. Ak bude záujem, nevylučuje budovanie ďalších. Dnes žije v Mani skoro 2080 obyvateľov. Ak budú v obci možnosti zamestnania a kvalitného vzdelávania, potom nám mladí ľudia odchádzať nebudú, hovorí starosta. V najbližšej dobe občania formou ankety určia poradie dôležitosti približne dvadsiatich vytipovaných investičných akcií. Podľa výsledkov ankety ich aj začnú projektovo pripravovať. Na vysokej úrovni je rozvoj miestnej kultúry, ktorú chce všemožne podporovať. Podarilo sa aktivizovať nové vedenie telovýchovnej organizácie, ktorá má ambície zvýšiť úroveň svojej činnosti. Novozvolený starosta chce splniť očakávania občanov, aby aj na konci funkčného obdobia povedať: „Dobre sme volili.“ Mala by k tomu pomôcť aj propagácia práce samosprávy na novej webovej stránke obce a zámer vydať knihu o Mani. Máriu Bednárovú poznajú folkloristi z celého Slovenska Vedie Detský folklórny súbor Dolinka pri základnej škole, ktorý má štyridsaťročnú tradíciu. Je umeleckou vedúcou Folklórnej skupiny Dolina, ktorá oslávil dvadsiate výročie. Dodnes s ňou vystupuje na javisku. Meno Márie Bednárovej je známe medzi folkloristami po celom Slovensku. Vyznáva rodinnú tradíciu a hodnoty hlboko zapustené v Požitaví: „Mám ich v krvi. Celá naša rodina bola veľmi spevavá. Čo sme sa len naspievali na svadbách...“ Ako dieťa ju učila tancovať pani učiteľka Nitrajová, dva roky účinkovala v súbore Zobor. Po prechode na pedagogický inštitút, ktorý rozhodol o jej celoživotnom zameraní, zostala verná deťom. Snívala aj o spoločenských tancoch, ktoré sa po rokoch zatracovania nakoniec ukázali nevyhnutnou súčasťou všeobecného vzdelania. Fascinovali ju šaty, očarujúca hudba, decentnosť a ladnosť pohybu „víl“ na tanečnom parkete. K práci v dvoch súboroch pribudla ešte ďalšia. Už pätnásť rokov organizuje pre miestnu mládež kurzy spoločenského tanca. Zdarma. Jej najväčšou odmenou je, že úroveň absolventov je porovnateľná s tými, ktorí absolvujú „tanečnú“ pod vedením profesionálov. Nesplneným snom Márie Bednárovej je zvládnuť hru na hudobný nástroj. Na margo projektu vyučovania regionálnej výchovy v tunajšej základnej škole hovorí: „Čas nám nedovolil najskôr písať projekt. Ten sme mali v hlavách a najmä v srdciach. Bolo treba s deťmi naživo pracovať na vyučovaní aj pri nácvikoch. Písačiek bolo aj tak dosť. Lebo u nás sú pamätníci skúpi na slovo a tak sme naše folklórne pásma museli sami myšlienkovo a písomne dotvárať. Hlavne, že dnes už máme oboje - projekty aj praktické výsledky, ktoré prezentujeme doma i v zahraničí.“ Názvy jednotlivých pásiem vychádzajú z tunajších tradícií: Morena, Kvetná nedeľa, Stavanie mája, Fašaneg sa kráti, Letí vrana, Paste sa húsky, Zo zeliniek na konope, Vojaci, Priadky na máňanských lúkach, Za vysoké konope, Na Mikuláša, Na Luciu, Na Ondreja, Štedrý večer, U pána richtára, Na tety, Ako sa chlebík dorobí, Na krumpličky, z remeselníckych tém Hrnce deravé a Lacný Jožko. Deti predvádzajú aj tance iných regiónov a iných štýlov. Dedinská Folklórna skupina dospelých Dolina oslávila 20. výročie svojho úspešného pôsobenia. Väčšina jej účinkujúcich vyrástla zo školského súboru Dolinka, čo sa odráža na vysokej umeleckej úrovni programov. Dolina nacvičila bloky Vynášanie Moreny, Kvetná nedeľa, Stavanie májov, Škriepky, Priadky, Keď som rukuvav, Helička, Na maňansksých lúkach. Vianočné koledy, Na Urbana a iné. Najväčším obohatením oboch súborov v posledných rokoch je vznik vlastnej sprievodnej cimbalovej muziky v roku 2003. Detský folklórny súbor rovnako ako folklórna skupina už rozlieskali tisícky divákov na rôznych miesta doma i v zahraničí. Videli ich televízni diváci, počuli rozhlasoví poslucháči. V kronike základnej školy sú podpisy mnohých štátnikov a významných osobností, ktorí navštívili tunajšiu izbu ľudovej kultúry. Spolu s učiteľským kolektívom, aktivistami folklóru, vedením obce a všetkými nadšencami stojí za týmto snažením aj „Marienka“ Bednárová. Aj miestna kultúra potrebuje kvalitných manažérov Prvé kroky v oblasti kultúrnych aktivít vykonala už vo svojom rodnom Meleku. Po vydaji do Mane viedla miestnu knižnicu, čo ju motivovala absolvovať odbornú kvalifikáciu. Po zmene systému samosprávy sa stala pracovníčkou obecného úradu s úlohou viesť knižnicu a starať sa o rozvoj miestnej kultúry. Obec takto systémovým oparením zabezpečila, aby sa kultúra v obci nestala „popoluškou“. Dnes je Jarmila Trungelová (na snímke) predsedníčkou Miestnej organizácie Matice slovenskej v Mani, organizačnou vedúcou jubilujúcej obecnej Folklórnej skupiny Dolina. Vďaka dlhoročnej praxi a sebavzdelávaniu sa stala jednou z najlepších manažérok miestnej kultúry. Získala aj kvalifikáciu projektanta kultúrnych aktivít, pretože na získanie finančnej pomoci pre kultúru musí manažér vedieť vypracovať kvalitné projekty. Má významný podiel na úspechoch miestnej kultúry, ktorou sa obec preslávila. Zo špecifika práce, samozrejme, vyplýva, že jej zapĺňa nielen pracovný, ale aj voľný čas. Základná škola s materskou školou - priekopník vyučovania regionálnej výchovy na Slovensku Základná škola a materskou školou v Mani je na prvý pohľad rovnaká ako iné. V snahe uchovať a rozvíjať dedičstvo predkov, ľudové tradície, kultúru, zvykoslovie a folklór sa už v roku 1995 rozhodli nastúpiť neľahkú cestu - spracovať projekty vyučovania regionálnej výchovy ako priamu súčasť vyučovania jednotlivých predmetov. Vtedajšia riaditeľka PaedDr. Eleonóra Frajková spolu so zanietenými ľuďmi pre vyučovanie regionálnej výchovy, učiteľmi Máriou Bednárovou, Máriou Černákovou, Ľudmilou Horníkovou, Alžbetou Gálovou, Helenou Bujdákovou, Evou Abrmanovou, Rudolfom Ivanom, Inocentom Gálom, Zuzanou Mančuškovou a Andreou Bugyíkovou začali spracovávať projekty. Ich cieľom bol zapracovať regionálne prvky do učebných plánov. Spojili sa so školami v Liptovských Sliačoch, Očovej a Malatinej a vytvorili Združenie pre zavedenie regio- nálnej výchovy. Dnes nás o výsledku informuje riaditeľka školy Mgr. Eva Abrhanová, ktorá sa okrem projektov regionálnej výchovy podieľa aj na vedení Detského folklórneho súboru Dolinka. Zavedenie regionálnej výchovy definuje ako rozšírenie vyučovania, snahu o komplexnú výchovu a vzdelávanie. Za desať rokov vynaložili nemálo úsilia - napokon však ministerstvo a Štátny pedagogický ústav regionálnu výchovu do učebných plánov nezaradili. Nestanovili pre ňu žiadnu finančnú dotáciu, čo je mrzutý koniec desaťročnej iniciatívy pedagógov. Bývalá riaditeľka dnes ako dôchodkyňa učí nemčinu a tvrdí: „Vyučovanie regionálnej výchovy je labutia pieseň.“ Napriek všetkému sa vyučovanie regionálnej výchovy v Mani viac ako úspešne presadilo. Škola sa zameriava na regionálne prvky a ľudové tradície, v roku 1995 zaviedli predmet ľudové remeslá. Žiaci vyrábajú výrobky z prírodných materiálov: prútia, slamy, dreva, textilu, kukuričného šúpolia. Pod vedením učiteliek Alžbety Gálovej a Heleny Bujdákovej pletú košíky a predmety z kukuričného šúpolia. Súčasťou výchovy a vzdelávania je aj stála expozícia Pamätnej izby ľudovej kultúry a života na dedine. Obdivujú ju návštevníci nielen z okolia, ale aj zahraničia. Už štyridsať rokov v škole pôsobí Detský folklórny súbor Dolinka, Poskytuje deťom sebarealizáciu v oblasti ľudového tanca a prezentácie zvykoslovia v obci Maňa aj v celom Požitaví. Dnes je zásobárňou účinkujúcich v obecnej folklórnej skupine Dolina. Riaditeľka školy nás previedla stálou expozíciou a výstavkou ručných prác detí. Urobila na nás silný dojem. Škoda, že v dôsledku personálnych a politických mien na ministerstve školstva, ale aj nedocenenia významu spojenia školy so životom sa regionálna výchova dostala mimo učebných plánov. Navzdory všetkému je vklad školy do rozvoja miestnej kultúry neoceniteľný. Maňanská cimbalovka O maňanskej cimbalovke, ktorá od roku 2003 účinkuje so súbormi Dolina a Dolinka, nás informoval mladý učiteľ Základnej umeleckej školy vo Vrábľoch Peter Kačkovič, ktorý v nej hrá na druhé husle, violu a kontrabas. Vedúcim hudby je Mgr. Martin Gajdoš (akordeón), prvé husle hrá Peter Gajdoš, kontrabas Slavomír Németh, cimbalistkou je Petra Kalincová. Vekovo mladá kapela má veľké perspektívy a je ozdobou maňanskej kultúry.