Po voľbách sa opäť budú riešiť problémy Rómov na Kasáranskej a Hradnej ulici. Novozámčania už dlhé roky očakávajú, že sa pohne dopredu riešenie rómskej problematiky. Niektorí by privítali, keby sa tiekto objekty zrovnali zo zemou a postavilo by sa tu niečo pekné a osožné. Možno by to bolo rýchle a zaujímavé riešenie, ale čo s obyvateľmi, ktorí tam žijú? V rokoch 1998 -2002 ponúkli tieto objekty za korunu do vlastníctva tomu, kto si zrekonštruje byt. Žiaľ, nenašiel sa odvážlivec, aby išiel do rómskeho „Péra“ bývať. V súčasnosti sa zase naskytá príležitosť tieto domy za korunu odkúpiť. Máme však zabezpečené presťahovanie Rómov? Ako budú dodržiavané ich práva? A predajú domy za korunu aj Rómom, ktorí tam bývajú ?
Nahliadnutie do minulosti
Bývalí poslanci v rokoch 2002 - 2006 chceli Rómom postaviť mimo mesta nové byty, kostol, kultúrny dom, aby mohli dôstojnejšie žiť. Projekt sa nepodaril. Máme dosť dokumentov aj nahrávok
o tom, ako sa poslanci Mesta Nové Zámky správali a nespolupracovali. Čo urobia noví poslanci? Budú Rómom sľubovať nemožné, dajú ich vysťahovať ich alebo im postavia nové objekty? Verím tomu, že v Nových Zámkoch sa neponížime takým projektom ako v Komárne, kde Rómov vysťahovali a teraz majú s nimi ešte väčšie problémy.
Ak nazrieme do minulosti, zistíme, že panovníčka Mária Terézia a Jozef II. rátali s Rómami ako
s občanmi našej krajiny. V osade Péro (zanikla, dnes stoja na týchto miestách významné objekty
a byty ) otvorili prvú rómsku školu, rómske deti mali svoje aktivity a zaľuby. Z mnohých obyvateľov sa stali vážení občania. Po roku 1968 sa sem začali sťahovať Rómovia z iných osád s cieľom, že budú takí ako pôvodní novozámockí. Do osemdesiatych rokov sa im žilo dobre, pracovali väčšinou v komunálnych službách.
V posledných rokoch však vzniklo nové, omnoho horšie „Péro“ na Hradnej a Kasárenskej ulici. Rómovia sú tam nevzdelaní, nevedia sa uplatniť na trhu práce, pre občanov sú na obťiaž a viacerí by sa ich chceli zbaviť.
Sú zlí a nepotrební?
Štát ráta s rómskymi obyvateľmi. V rámci Koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k deťom
a mládeži podporuje a buduje rómske národné školstvo a rómsku kultúru. O využitie voľného času rómskych detí a mládeže
v Nových Zámkoch sa však nemá kto starať. Žijú v otrasných sociálnych podmienkach, nemajú sociálne zaradenia, elektrinu, pitnú vodu, okolie je znečistené. Deti často hladujú, trpia zimou, sú svedkami nekultúrneho správania sa dospelých.
Niektorí občania či médiá prezentujú Rómov na Kasárenskej a Hradnej ulici ako zlých
a nepotrebných. Bijú sa, napádajú občanov, dokonca sa neboja ani prílušníkov polície a štátnych úradníkov. Nevedia sa správať
v spoločnosti, nezveľaďujú svoju kultúru, nevedia sa uplatniť na trhu práce. Nemajú svoje vzory, nemajú pravého vodcu - vajdu , ktorý by to s nimi myslel vážne. Podľa mňa by sa mali zjednotiť, založiť Rómske združenie, ktoré by prostredníctvom zvolených štatutárov mohlo riešiť problémy všetkých chudobných Rómov. Mali by spolupracovať s mestskými poslancami (respektívne s poslancom, ktorý je poverený riešením rómskeho problému), riešiť problematiku aj s Nitrianskym samosprávnym krajom či vládnym splnomocnencom pre problematiku menšín.
Dá sa riešiť rómska otázka
v Nových Zámkoch?
V niektorých mestách a obciach na Slovensku sa riešenie rómskej otázky pohlo dopredu vďaka zanieteným primátorom aj občanom. Doporučujem
v Nových Zámkoch:
• zriadiť Rómske združenie,
• zriadiť centrum voľného času, kde sa rómske deti budú vzdelávať a vypĺňať si svoje kultúrne záujmy. Hľadať v radoch rómskych aj nerómskych vychovávateľov, pedagógov, kňazov...
• zriadiť pre dospelých občanov priestory, kde by sa mohli stretávať a pomáhať pri rekonštrukcii bytov. Prostredníctvom rôznych projektov (štátne dotácie, európske fondy a pod.) s mestským prispením opraviť celý objekt na lepšie bývanie,
• zriadiť v objekte poradňu pre Rómov, kde by sa mohli dozvedieť o trvalých či sezónnych prácach, o možnostiach vzdelávania a podobne.
Vzory takejto rekonštrukcie objektov môžeme násť v Brne
v Českej republike, v Nagykanizi v Maďarskej republike.