Písmo:A^-|A⁺00

„Začiatky boli niekde na strednej škole. Do triedy prišiel pán Kollárik a povedal, že začína s divadlom a hľadá mládežníkov. Na skúšku sme išli skôr zo zvedavosti ako z nejakej vážnejšej vízie do budúcnosti. Neskôr sme z varianty ,,Kollárikovského“ divadla vyrástli a rozhodli sa založiť vlastný súbor. Tak vznikol Paradox,“ hovorí Marián Horváth. „Podľa mňa nie je dôležitý deň, ale to, že sme začali niečo robiť. Paradox je pre mňa o troch ľuďoch: Peter Červený, Ľubomír Lačný a Erika Baková (vtedy Drevená). Som rád, že som v ňom od počiatku a dúfam, že sa spolu dočkáme aj ďalšej desiatky. Divadelným „sitom“ prejde každý. Škola pána Kollárika bola však vynikajúca. Medzičasom sme si založili vlastné rodiny, ale stále hráme a darí sa nám zosúladiť rodinu s divadlom. A možno naše deti budú v budúcnosti tvoriť Paradox. Keď sa blíži deň premiéry, sme všetci trochu nervózni. Sú očakávania, ktoré sa snažíme naplniť. Stojí to vždy za to. Sme veľmi dobrý kolektív.“ Členovia Divadla mladých sa pred desiatimi rokmi dohodli, že chcú vlastný súbor, a tak vzniklo Divadlo Na kolene (neskôr Divadlo Paradox). Do dnešného dňa má za sebou sedem projektov. Pri príležitosti jubilea naštudovali v poradí ôsmy - jednoaktovky Pytačky (Čechov) a Svadba (Zoščenko). „V našej rodine boli všetci divadelníkmi, a tak mi asi nezostalo nič iné, len sa dať rovnako na divadelnú dráhu. Najprv to bolo, samozrejme, z donútenia, neskôr sa už stalo srdcovou záležitosťou,“ hovorí Peter Červený. „Robiť záujmovú umeleckú činnosť nie je ľahké v žiadnej dobe. Verím, že sa vždy nájde kolektív ľudí, ktorí majú chuť robiť práve divadlo. Chystáme projekt Magna Moravia - Veľká Morava. Dúfam, že to vyjde. V žiadnom prípade by sme pri desiatom výročí skončiť nechceli. Vnímame divadlo ako niečo viac než len voľnočasovú aktivitu. Bez diváka, samozrejme, však nemá divadlo zmysel.“ Erika Baková je zakladajúcou členkou Paradoxu. Kedysi pracovala v banke, dnes je na materskej dovolenke so svojimi dvojičkami. „Pamätám sa , že ešte pod vedením pánov Kollárika a Palacku vznikol nápad robiť vlastné divadlo - a dnes má desať rokov. Je krásne, keď sa vám splní sen. Divadlo mi dáva hlavne pocit slobody, hoci odoberá veľa času. Bol to veľmi silný pocit, keď som pred pätnástimi rokmi vstúpila do divadla. Pán Štefan Kollárik nás viedol tou správnou cestou. Mal skúsenosti, vedomosti a vždy vedel ako na nás. Viesť taký veľký kolektív nebolo hračkou. Mal to vždy pod kontrolou. Až teraz z vlastnej skúsenosti vlastne vidíme, že to vôbec nemal ľahké. Keby boli moje deti niekedy na javisku, tak by som v hľadisku od šťastia určite žiarila. Šancí pre mladých je dnes veľmi málo, do kultúry sa investuje málo peňazí. Naše dve jubilejné predstavenia sme zorganizovali bez nejakého väčšieho finančného obnosu, každý z nás niečo priniesol z domu. To sa ale určite nedá robiť dlhodobo.“ Členovia Divadla Paradox pripravili na oslavu desiatych narodenín súboru pre svojich prívržencov okrem dvoch jednoaktoviek Pytačky a Svadba aj krátku netradičnú zastávku, obzretie sa späť za uplynulými desiatimi rokmi v živote Paradoxu - ochotníckeho divadelného súboru. -dcz-

Článok pokračuje pod video reklamou