. Zatiaľ môžu návštevníci múzea vidieť plakety len na obrázkoch – od minulého týždňa sú vložené v byzantskom prenosnom oltáriku.
Šesť plakiet zo začiatku 9. storočia mení pohľad na naše národné dejiny. Dokladujú šírenie kresťanstva na našom území ešte pred príchodom vierozvestov Cyrila a Metoda. Verejnosti boli po prvýkrát predstavené vlani v Ponitrianskom múzeu.
Plakety slúžili na výzdobu prenosného oltára alebo skrinky na ostatky či bohoslužobné nádoby. Sú na nich figurálne kresťanské motívy aj latinské nápisy, ktoré sú prvými dokladmi použitia písma u stredoeurópskych Slovanov.
Štyri plakety sú kruhového tvaru, dve majú podobu dvojramenného kríža. Konzervovali ich špecialisti na viedenskej akadémii bez nároku na odmenu. „Výroba jednej sady kópií, vrátane pozlátenia, by mala vyjsť približne stotisíc korún. Financované to bude z príspevku vlády, ktorý ide na archeologický výskum v Bojnej a prezentáciu nájdených artefaktov,“ uviedol Anton Števko. Dodal, že klasické odlievanie v tomto prípade nepripadá do úvahy. „Pozlátenie nie je tak pevne spojené s medeným základom, nehovoriac o tom, že plech je tenký,“ vysvetľuje dôvod, prečo musí byť použitá laserová technika. Uvažuje sa vraj, že sa jedna sada kópií pomocou počítača dotvorí do podoby, ako vyzerali plakety v časoch, keď slúžili svojmu účelu.
Originály budú uložené v trezore, vystavia ich iba pri výnimočných príležitostiach. Potrebujú totiž stabilnú teplotu a vlhkosť, škodí im aj svetlo. „Nevylučujem, že k súčasným bezpečnostným opatreniam ešte niečo pridáme, predsa len, je to výnimočný nález,“ konštatoval Anton Števko.
Originály aj s kópiami by sa mali vrátiť do Nitry koncom roka. Dovtedy môžu návštevníci obdivovať plakety len v podobe fotografií. Aby si vedeli predstaviť, na čo slúžili, vyrobili v múzeu papierovú zväčšeninu byzantského prenosného oltára z konca 10. storočia. „Na každej strane má práve tri miesta pre plakety – umiestnili sme tam ich fotografie. Nie je síce zatiaľ isté, či boli plakety súčasťou prenosného oltára alebo relikviára, no nejako ich prezentovať musíme,“ konštatoval riaditeľ.
Pozlátené plakety našiel lesný robotník pri výkopových prácach v Bojnej, okres Topoľčany. Desaťročia ich mal doma. Odborníkom ich ukázal jeho syn, ktorý dostal nálezné 300-tisíc korún, čo je 20 percent z úradnej hodnoty nálezu. Sponzori, ktorí venovali 280-tisíc, si dali podmienku, že plakety nesmú opustiť Nitru. Zostávajúcich dvadsaťtisíc korún uhradil Nitriansky samosprávny kraj, ktorý je zriaďovateľom Ponitrianskeho múzea.
Zlodej strieborný príbor vrátil
Najvzácnejšie nálezy má Ponitrianske múzeum schované v trezore, kde majú zabezpečené stabilné podmienky a navyše, chránené sú aj pred zlodejmi. Naposledy sa niekto pokúsil ukradnúť v múzeu strieborný príbor. Ako nám povedal riaditeľ Anton Števko, bolo to ešte začiatkom 90-tych rokov. „Vystavovali sme meštianske prestieranie. Jeho súčasťou bolo dvanásť príborov z tretiny 19. storočia. Po jednej hromadnej návšteve sa zistilo, že jeden chýba. Návštevníci boli ešte v budove múzea - oznámili sme im, že keď sa v priebehu dvoch-troch minút objaví príbor na viditeľnom mieste, nič z toho nebudeme robiť. V opačnom prípade budú musieť čakať na políciu,“ spomína si Števko. Zlodej napokon príbor vrátil.
Pokus o krádež zaznamenali aj za bývalého režimu, keď múzeum sídlilo v dnešnom Seminári sv. Gorazda. Jednému žiakovi sa vtedy - napriek prítomnosti príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti - podarilo zobrať byzantský solid. „Ešte skôr, ako sa stihli žiaci vrátiť do školy, polícia vedela, ktorý chlapec a v ktorej ponožke ho má schovaný.“