Korbáč, ktorým na Veľkonočný pondelok nedostane žiadna žena po zadku. Taký uplietol Vojtech Bíro z Veľkého Zálužia. Šibák meria 43,1 metra a pán Vojtech ho splietal šesť a pol hodiny.
Hneď na začiatku vedel, že chce prekonať slovenský rekord, a preto musí byť korbáč dlhší ako štyri desiatky metrov. Dovtedajšieho držiteľa slovenského rekordu Jozefa Vagundu zo Svätoplukova nakoniec tromfol o necelé tri metre.
Korbáč plietol pred miestnym kultúrnym domom. Traja chlapi mu pomáhali megašibák pridržiavať. Po polhodine sa im zlomil, preto sa začínalo odznova. Keď mal Vojtech Bíro hotových asi 25 metrov, prišla naňho kríza. „Silno ma začali bolieť prsty a pichať v prsiach. Možno aj od nervozity,“ vraví.
Pokus o rekord zaujal skoro celú dedinu. Prútikár z Veľkého Zálužia však nemá rád, keď mu niekto hovorí do remesla. „Začali prichádzať aj takí, čo by len dirigovali. Nevšímal som si ich, mám svoju techniku a robím to tak, aby práca sedela mne.“
O pol šiestej večer svoj pokus prekonať rekord Vojtech Bíro úspešne dokončil. Skoro dvadsať chlapov prenieslo dlhočizný šibák do kultúrneho domu, neskôr ho ovinuli okolo plota miestneho pohostinstva. Vlní sa až na reklamnú tabuľu, ktorá sa týči vysoko nad zemou. Čo s ním bude ďalej? „Asi si ho donesiem domov, zavesím si ho okolo ohrady,“ približuje plány s unikátnym veľkonočným korbáčom Vojtech Bíro.
Vŕbové prútie zbiera v chotári a jarkoch. Na skvostný šibák spotreboval dvesto kilogramov prútia, asi polovica však išla dole pri čistení a príprave prútov.
Prútikár sa svojmu koníčku venuje od pätnástich, priúčal ho otec. „Dievčatá po tom dosť išli, korbáče boli magnetom na dievky. Je to pekná robota, aj keď náročná. Prútie dnes nechce čistiť pomaly nikto.“