Písmo:A^-|A⁺00

Volejbalové Komjatice majú za sebou dobrú sezónu, no mohli zažiť takú, ktorá by sa zapísala do histórie tejto štyri a pol tisícovej obce zlatými písmenami. Čo k tomu chýbalo? Aby si hneď v prvom sete prvého zápasu vyrovnanej súťaže vážne nezranil koleno odchovanec extraligového Humenného smečiar Michal Kačúr, a aby ďalší útočný bombardér Nitran Peter Szöke posilnil prvoligového nováčika o dva-tri mesiace skôr. V tom prípade by Komjatičania bez pochýb mútili vodu v skupine o postup do extraligy. Realita však bola taká, že po spomínanom zranení Kačúra, ktoré ho postavilo do autu na celú sezónu, sa mužstvo do prvej štvorky neprebojovalo. Po januárovom príchode Szökeho síce Komjatice bili v závere základnej časti radom všetko, no na účasť v lepšej skupine im i tak chýbali dva bodíky. V nadstavbovej časti potom dolnú skupinu viedli, v závere však prišlo uspokojenie a v poslednom kole ich len vďaka lepším setom preskočilo Komárno. „Sezóna to pre nás ako nováčika nebola ľahká, pretože po spomínanom zranení Kačúra vypadol hneď v druhom kole z rovnakého dôvodu ďalší kľúčový hráč základnej šestky Jozef Vereš,“ hovorí nahrávač a zároveň prezident volejbalového klubu ŠK Komjatice Martin Jaššo. „Dôležité však bolo, že v prvom kole sme proti VKP Bratislava B, ktoré nastúpilo s tromi hráčmi extraligového „áčka“, zahrali veľmi dobre, a už bez zraneného Kačúra vyhrali druhý zápas 3:1. Toto víťazstvo nám dodalo sebavedomie, a aj v ďalších kolách sme v domácom prostredí väčšinou bodovali naplno. V mužstve sa vtedy chytili najmä mladí hráči Matúš a Peter Dragúňovci.“ Súperi v náročnej súťaži boli pre absolútneho nováčika veľkou neznámou, veď v predošlých sezónach sa stretával iba so Šaľou a Komárnom, ktoré sa výrazne posilnilo maďarským legionárom Póczom. „Prvá liga mala dobrú úroveň nielen preto, že sa v nej hrali väčšinou vyrovnané zápasy, ale aj preto, že v „béčkach“ VKP Bratislava a Nového Mesta nad Váhom nastupovali aj extraligoví volejbalisti, za Sláviu ŠŠ Trenčín hrali juniorskí reprezentanti, za Komárno spomínaný Maďar Pócza. V závere sa pod hrozbou zostupu zmobilizoval Martin. Pokiaľ môžem hovoriť za naše mužstvo, myslím si, že aj my sme odohrali viac kvalitných zápasov. Nevyhli sme sa však ani slabším výkonom, čo súvisí s užším hráčskym kádrom. Vylepšovať je ale čo, aj čo sa týka trénovanosti.“ V zostave Komjatíc sa v priebehu sezóny objavovalo niekoľko hosťujúcich hráčov. „Snažili sme sa dodržať, aby v základnej šestke hrali vždy aspoň štyria domáci hráči. Na druhej strane, prvá liga – ak sme v nej chceli dôstojne obstáť – potrebuje určitú hráčsku kvalitu. S odstupom času môžem povedať, že s celkovým účinkovaním v uplynulej sezóne sme spokojní. Mrzieť môže hádam iba to, že v poslednom kole sme vďaka horším setom klesli na šiestu priečku pod Komárno.“ A ako sa „robí“ prvá volejbalová ligy na dedine? „Popri nevýhode, že v Komjaticiach nemáme na takúto súťaž primeranú športovú halu, je našim plusom patriotizmus bývalých hráčov, ktorí nám pomáhajú. Samozrejme, najväčšiu podporu máme zo strany miestneho obecného úradu. Inak, náklady medzi druhou a prvou ligou, najmä čo sa týka cestovného a rozhodcov, sú neporovnateľné,“ zakončil M. Jaššo. MARIÁNDRAGÚŇ_novy_riadok_