Šesť sviečok zapálili ako spomienku na šesť miliónov zavraždených Židov, siedma horela za tých, čo Židov zachraňovali a dnešného dňa sa nedožili. „Niektoré skúsenosti môžeme predať slovom, iné tichom. A sú skúsenosti, ktoré nemožno odovzdať,“ odznelo v Synagóge. „Niet takej situácie, aby človek nemohol byť človekom,“ upozornil počas pietnej spomienky riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan.
Nitra kedysi patrila k židovským centrám, na jej území žilo pred vojnou asi šesťtisíc Židov. Dnes je ich sotva dvadsať. „Nitra bola príkladným mestom, kde Židia spolu s ostatnými dobre nažívali. Propaganda prispela k tomu, že ľudia si o nich začali myslieť, že čo Žid, to veľký boháč. V mysli mnohých preto zbaviť sa Židov znamenalo získať obrovské bohatstvo,“ hovorí Mešťan.
Pred rokom 1938 žilo na Slovensku asi 135-tisíc židovských občanov. Celkove v rámci holokaustu zahynulo približne 108-tisíc slovenských Židov. Len z Nitry počas vojnových rokov deportovali štyritisíc Židov, neprežilo viac ako 3800 z nich.
Jedným z tých, ktorých v apríli 1944 deportovali, bol Martin Ruider, pôvodom zo Žitného ostrova. Mal 22 rokov, keď sa aj s otcom dostal do tábora Mauthausen. Sestru a matku mu odvliekli do Osvienčimu. Martina Ruidera neskôr previezli do nového a ešte nedokončeného tábora. „Ani strechu nemal, vrch bol zakrytý len guľatými brvnami. Po kolená sme sa brodili v blate,“ spomína. „Len málokto si vie predstaviť, koľko mŕtvych bolo v tých táboroch. Boli už vykopané obrovské jamy, ale nestačili ich pochovávať,“ povedal Ruider. V táboroch prežil takmer pätnásť mesiacov, až do oslobodenia Američanmi.
Aj keď je v Nitre už len málo Židov, zachovala sa po nich neologická synagóga. Svojmu pôvodnému účelu už ale neslúži.