„Idem ja radšej skôr z cintorína, lebo potom sa pešo nedá medzi tými autami. Toľko ich tu už dávno nebolo. Asi mal veľa príbuzných alebo kamarátov. Mohol sa inak chovať, bol by ešte žil. Ale tu
u nás zle nerobil. Poznala som ho, veď som z Rendvy,“ skonštatovala staršia pani s paličkou, ktorá ako jedna z prvých opúšťala v stredu 18. apríla popoludní cintorín v Radave. V tých chvíľach do hrobu spúšťali telo Mariána, ktorého v piatok 13. apríla jediným výstrelom zneškodnil kukláč pri policajnom zásahu. Mal riadny cirkevný obrad so sviatosťami, aké prislúchajú ktorémukoľvek občanovi obce. Jediné, čo chýbalo, boli výstrely z pušiek.
„Keď umrie niektorý poľovník od nás alebo z okolia, chodievame na pohreb s puškami
a nad hrobom si ho uctíme tromi salvami,“ hovorí starosta Radavy Marián Chrenko, oblečený
v oficiálnej lesníckej uniforme.
„V tomto prípade sme radšej od nich upustili. Nechceli sme vyvolávať zbytočné emócie.“
Nebohý Marián sa netajil svojou záľubou v zbraniach
a výbušninách, ale údajne mu nikdy neublížili. Vraj rád rýchlo až riskantne jazdil, ale nikdy nemal vážnu haváriu. Mnohí ho vystríhali, ale takýto koniec mu asi nikto nepredpovedal...-ma-