Písmo:A^-|A⁺00

Gróf János Esterházy bol stelesnením kresťanskosociálnej myšlienky a predstaviteľom modernej kresťanskej demokracie. Povedal to v Budapešti podpredseda SMK Miklós Duray na konferencii pri príležitosti 50. výročia smrti politika maďarskej menšiny v bývalom Československu. Na podujatí vystúpil s prejavom ďalej predseda SMK Pál Csáky aj maďarský prezident László Sólyom, podľa ktorého sa vynára otázka, čo bráni prehodnoteniu rozsudku nad Esterházym. Maďarská hlava štátu vyjadrila názor, že je to nedostatok odvahy, aby sa Slovensko aj Česko pozreli zoči-voči obdobiu, ktoré nasledovalo bezprostredne po vojne. „Je možné urobiť to, aby sme sa vrátili iba po prevzatie moci komunistami - to rehabilitujeme. A to, čo sa stalo predtým, vyhlásime, že bolo demokratické?“ položil otázku Sólyom a ako príklad uviedol, že Maďarsko spätne zrevidovalo prípady od prvého židovského zákona v roku 1938. Podľa maďarského prezidenta treba v duchu Jánosa Eszterházyho nasledovať politiku otvoreného srdca na Slovensku a v prvom rade voči slovenskému ľudu. „Treba sa snažiť o zmierenie a treba vyjasniť aj právnu stránku Esterházyho rehabilitácie, čo je neoddeliteľnou súčasťou tohto zmierenia,“ konštatoval Sólyom. Za Esterházyho rehabilitáciu sa vyjadril aj Csáky, ktorý citoval zo zbierky dokumentov. Podľa nich ľudový súd, ktorý odsúdil aj Esterházyho, bol nastavený tak, aby bol namierený proti Maďarom a Nemcom. Grófa podľa Csákyho odsúdili na smrť v septembri roku 1947 s tým odôvodnením, že spolupracoval so Sudetonemeckou stranou aj so Slovenskou národnou stranou, a tým prispel k rozbitiu Československa. Predseda SMK dodal, že v rozsudku figurovalo aj to, že Esterházy ako poslanec slovenského parlamentu hlasovaním za zákony prispel k rozmáhaniu sa fašistického režimu. Pritom nepovažovali za poľahčujúcu okolnosť, že slovenský politik maďarskej národnosti zachraňoval Židov. János Esterházy sa narodil 14. marca 1901 vo Veľkom Záluží pri Nitre a pôsobil ako politik maďarskej menšiny v Československej republike. Ako prívrženec revízie hraníc Slovenska a zástanca iredentistického kurzu v maďarskej politike udržiaval tajné kontakty s oficiálnymi kruhmi v Maďarsku. Jeho politická aktivita vrcholila na jeseň 1938 pri riadení taktiky maďarskej menšinovej politiky voči republike. Aktívne sa zúčastnil aj na prípravách Viedenskej arbitráže. Po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 bol poslancom slovenského snemu, v ktorom v roku 1942 ako jediný hlasoval proti prijatiu židovského kódexu. Národný súd Československej republiky Esterházyho odsúdil v roku 1947 na smrť za aktivity z obdobia pred a počas druhej svetovej vojny. Rozsudok bol neskôr zmenený na doživotný žalár. Esterházy zomrel v roku 1957 vo väznici v Mírove.-TASR-

Článok pokračuje pod video reklamou