Takéto testovanie je nočnou morou mnohých ľudí, ktorí si hľadajú zamestnanie. Tento strach je spôsobený tým, že si nevedia dosť dobre predstaviť, ako bude testovanie vyzerať, a neistota zvyšuje ich stres. „Ľudia sa už vyrovnali s tým, že keď si hľadajú prácu, musia prejsť určitým výberovým pohovorom, ale byť hodnotení testom, to stále vnímajú ako ohrozenie,“ hovorí personálna riaditeľka Privatbanky Dagmar Sliacka. „Tieto pocity vychádzajú aj z naučených stereotypov, ktoré v nás vytvoril spôsob hodnotenia v školách, kde je skúšanie často akoby skôr hľadaním toho, čo človek neovláda, ako zisťovaním, čo vie a čo dokáže a kde je jeho rozvojový potenciál,“ myslí si Sliacka.
Firmy však testujú kandidátov preto, aby zistili, či sú na danú pozíciu vhodní a nie preto, aby mali argument, prečo ich do zamestnania neprijať. Často sa
k testovaniu odhodlajú potom, čo zistia, že vybraní uchádzači na svoju pozíciu nestačia, alebo vôbec nemajú potrebné skúsenosti a vedomosti na vykonávanie danej práce. A tak musia hľadať ľudí znova.
Do životopisu si totiž môžete napísať čokoľvek a mnohí to skutočne aj robia; až 12 percent návštevníkov servera profesia sa v ankete vyjadrilo, že klamali na pracovnom pohovore o svojich schopnostiach, rovnaký počet nehovoril pravdu o svojich pracovných úspechoch a neúspechoch a 19 percent o dôvodoch odchodu z predchádzajúceho zamestnania. „Niektorí klamú dokonca aj o tom, akú pozíciu v predchádzajúcej firme zastávali a s čím sa priamo zaoberali,“ potvrdzuje Dagmar Sliacka.
Odborníci upozorňujú, že podrobnejšie zisťovanie kvalít uchádzačov neslúži len zamestnávateľom, ale chráni pred sklamaním aj nádejných kandidátov. „Niekedy má človek v snahe zamestnať sa tendenciu nadhodnotiť svoje schopnosti a znalosti,“ vysvetľuje Sliacka. „Napíše si napríklad do životopisu výbornú znalosť cudzieho jazyka a keď má potom skutočne v tomto jazyku denne komunikovať, prípadne písať reporty, je frustrovaný. A pocit zlyhania sa s ním vlečie, aj keď si hľadá novú prácu.“