Článok pokračuje pod video reklamou
tedy sa hodnotilo 110 zariadení, FN Nitra bola na 99. mieste). Ešte horšie dopadla novozámocká fakultná nemocnica, ktorá je na šiestom mieste odzadu.
Najhoršia bola strava
Rebríček zostavila poisťovňa na základe prieskumu medzi svojimi poistencami. Uskutočnila ho od 28. decembra do 23. februára v spoluúasti s Ústavom pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR. Písomne oslovila náhodne vybraných viac ako 16 800 poistencov, ktorí v roku 2006 absolvovali liečbu v niektorom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Požiadala ich, aby vyplnili dotazník, ktorý obsahoval štrnásť otázok. Návratnosť bola vyše 40%.
Prieskum nebol realizovaný u poistencov hospitalizovaných na psychiatrických, patologických, neonatologických oddeleniach, u poistencov mladších ako 18 a starších ako 70 rokov, ani u poistencov s inou štátnou príslušnosťou ako slovenská.
„Prvých dvanásť otázok bolo zameraných na hodnotenie nemocničného zariadenia z pohľadu pacienta,“ uvádza sa na stránke VšZP. „Poistenci sa vyjadrovali zvlášť napríklad ku správaniu sa lekárov na oddelení, k starostlivosti personálu, ku kvalite ubytovania a stravy a podobne.“
Aj tento rok hodnotili pacienti na celom Slovensku najhoršie kvalitu stravy – priemerný index dosiahol 72,76 zo 100. Len o niečo lepšie bola hodnotená kvalita ubytovania – 78,09. Najväčšiu spokojnosť pacienti vyjadrili so správaním lekárov (90,89) a ich starostlivosťou (90,88). Nasledovala starostlivosť sestier (90,58) a ich správanie (90,19).
Prijali opatrenia
„Teší ma, že sme o niekoľko miest postúpili, ale nie som spokojný. Rozhodne by som bol radšej, keby sme boli v prvej polovici rebríčka,“ reagoval riaditeľ nitrianskej fakultnej nemocnice Viktor Žák. Dodal, že hodnotenie vychádza zo subjektívneho názoru pacientov, pričom bolo oslovených príliš málo respondentov. Pripomenul, že prieskum neodráža ani odbornú stránku veci. „Nie je to komplexné hodnotenie, ja to ale nepodceňujem, lebo keď občan nebude spokojný, vyhľadá inú nemocnicu,“ poznamenal.
Už vlani prijala nemocnica opatrenia, aby zlepšila svoju pozíciu u pacientov. „Zaviazali sme napríklad zamestnancov k vľúdnemu prístupu k pacientom. Žiaľ, ojedinele sa stalo, že sme niektorých museli sankcionovať, siahli sme im na osobný príplatok.“
Zlepšiť podmienky pre pacientov chce nitrianska nemocnica aj rekonštruovaním priestorov. V najbližších mesiacoch sa má ukončiť rekonštrukcia časti gynekologicko-urologického pavilónu, kde bude sídliť detské a novorodenecké oddelenie. „Nedávno boli priamo ministrovi adresované dve sťažnosti, ktoré poukazovali na zlý stav sociálnych zariadení na urologickom oddelení. Rovnaké je to aj na gynekológii a šestonedelí. Keďže sa nám za predaj nemocničnej slobodárne podarí získať o 4 milióny viac (22,5 milióna), ako sme čakali, kompletne zrekonštruujeme aj toalety na spomínaných oddeleniach, spravíme toalety pre vozíčkarov. Na každej chodbe tiež vznikne jedna nadštandardná izba, ktorá bude mať svoje samostatné WC,“ uviedol Žák.
Robia si vlastný prieskum
Nitrianska nemocnica si robí aj vlastný - interný prieskum spokojnosti pacientov. „Dotazník im dávame už asi piaty rok, a to dvakrát ročne. Na každom oddelení sú umiestnené schránky, kde ho môžu pacienti odovzdať,“ hovorí Viera Škablová, námestníčka pre akreditáciu a rozvoj ľudských zdrojov.
Dotazník je anonymný, pacient uvedie len vek a vzdelanie. Hodnotí lekárov, sestry, sociálne priestory a stravu. Dopísať môže aj ďalšie pripomienky. „Návratnosť dotazníkov je 60-percentná,“ dodáva Škablová.
Pacienti majú najviac výhrad k strave, sťažujú sa, že je studená, stereotypná, mohlo by jej byť viac. Trápi ich aj stav sociálnych zariadení. Mladší pacienti, najmä po úraze, by napríklad uvítali, keby im niekto z personálu kúpil tlač. „Ľudia, ktorí sú v nemocnici hospitalizovaní opakovane, sú pri hodnotení menej prísni,“ dodala námestníčka.
Sestier je stále nedostatok
Na prístup personálu k pacientom má vplyv aj podstav sestier, ktoré sú preťažené. „Chýba nám najmenej pätnásť sestier, je to kritické. U lekárov sa situácia výrazne zlepšila. Vlani sme nevedeli obsadiť ani absolventské miesta, teraz máme už okolo 150 prihlásených lekárov. Myslím si, že to súvisí s panikou, ktorá vzniká okolo uzatvorenia malých nemocníc. Môj odhad je, že sa tam mladí lekári už nehlásia. Opadol tiež boom práce v zahraničí. V poslednom čase mám signalizované návraty lekárov z Belgicka, Anglicka, Nemecka. Hovoria, že tam síce zarobia, ale narobia sa nepomerne viac ako u nás. Druhý faktor je sociálny - spoločnosť ich tam ako cudzincov vytesňuje na okraj,“ tvrdí Žák.
