„Pamätáš, čo chytil Mišo Strakovi za stavu 1:2,“ krútil hlavou fanúšik zo Slažian, akoby stále neveriac, čoho bol svedkom. „Čo trepeš, keby dal Štoky piaty gól, nemuseli sme sa triasť až do konca,“ kontroval s pivom ruke kamarát z Čiernych Kľačian, tiež s červenomodrým šálom na pleciach.
Na keby sa ale v športe nehrá, dobre si to uvedomovali aj obaja tréneri. Futbalovú bitku menili v druhom polčase postupne na taktickú, v šacho-
vej partii matovali súpera Rosinského ťahy.
Striedanie hneď dvojice hráčov tri minúty po tom, ako začal druhý polčas, sa mohlo zdať čudné, Rosinského zdôvodnenie bolo jednoduché. „Ak by sme príchod Plichtu s Juskom avizovali cez prestávku, mohli hostia zareagovať na preskupenie našej ofenzívy,“ vysvetľoval kormidelník víťazov prekvapivý ťah, ktorý priniesol obrat. Obaja rozbehali hru i súpera, Plichta dokonca strelil tretí gól, Juska rozbiehal akciu pred štvrtým. Poriadok na ihrisku a najmä disciplínu, s akou plnili domáci stanovené úlohy, by Rosinskému mohli v stredu závidieť i generáli vo francúzskej légii.
Súbojov, aký odohrali Zlaté Moravce proti Artmedii, nie je veľa. Zapíšu sa do histórie, aj sa oslávia ináč ako zvyčajne, ale platí, že ich nie je veľa. Mužstvo so srdcom môže vyhrať ťažký zápas, ale nie vyhrávať zápasy. Návrat do reality netrval dlho, stačili štyri dni.