Článok pokračuje pod video reklamou
mi, slovo domov im veľa nehovorí, lebo ho nezažili.
Deti ulice zaujímajú málokoho
Týmto deťom v Kirgizsku sa snaží pomáhať Občianska poradňa v Nitre. Zapojila sa do oficiálneho rozvojového programu Slovenskej republiky, ktorý funguje pod značkou Slovak Aid. V spolupráci s miestnou neziskovou organizáciou Pro Homine zriadili v okrajovej štvrti hlavného mesta Biškek centrum pre deti ulice.
V ňom deťom vytvorili zázemie pre vzdelávanie aj zábavu. Dom, ktorý v chudobnej štvrti kúpili, má učebňu, miestnosť na voľnočasové aktivity, ambulanciu, jedáleň aj kanceláriu pre právne poradenstvo.
V širokom okolí podobného zariadenia niet. Potreba jeho vzniku už bola naliehavá. Len pre minimum projektov v Kirgizsku sú deti ulice zaujímavé, ich situácia je však ťažká. „Máme spoločnú historickú skúsenosť, jazyková bariéra je len malá a využili sme tiež to, že Slovanov vnímajú ako obzvlášť blízkych ľudí. S týmto všetkým sme rátali, keď sme pripravovali projekt centra pre deti ulice,“ hovorí iniciátor projektu Dariusz Żuk-Olszewski z Občianskej poradne v Nitre.
Detskí bezdomovci
Kapacita centra v hlavnom meste Kirgizska je asi štyridsať detí, od roku 2005, kedy projekt začal, sa v ňom ale vystriedalo podstatne viac malých Kirgizov. Fluktuácia detí v centre je pomerne vysoká. „Najproblémovejšou skupinou sú deti, ktoré sú skutočnými bezdomovcami. Sú poznačené extrémnou chudobou, ale súčasne sú zvyknuté na slobodu a nezáväzný spôsob života bez pravidiel. S nimi je systematická práca ťažká,“ hovorí Dariusz Żuk-Olszewski. Takéto deti sa len ťažko zmierujú s myšlienku, že by mali pravidelne navštevovať akúkoľvek podobu školského zariadenia.
Ako klasická škola však centrum určite nepôsobí. Ani nemôže, rozdiely medzi deťmi sú veľké. Funguje na systéme vzdelávacích kurzov, napríklad jazykových. Deti sa učia ruštinu, pretože niektoré z nich majú problém komunikovať s vrstovníkmi. Časť Kirgizov používa ruštinu, ďalšia časť kirgizský jazyk. Menšie deti chodia na kurzy, ktoré ich pripravujú na školskú dochádzku. „Učíme ich aj tradičné kirgizské remeslá. To má mimoriadny význam, pretože získané zručnosti im dávajú šancu uplatniť sa v budúcnosti na trhu práce,“ povedal Żuk-Olszewski.
Centrum pre deti ulice vytvorilo v Biškeku precedens. Miestna správa a samospráva si aj vďaka jeho činnosti nemôže zakrývať oči pred problémami, ktoré v oblasti sú.
Okrem vzdelávacieho centra je mimoriadne vyťažená aj ambulancia – na miestne pomery výborne vybavená. V priebehu necelých troch rokov ju navštívilo približne tritisíc pacientov. Tí majú v Kirgizsku takmer nulovú dostupnosť k zdravotníckej starostlivosti. Často sa stáva, že ľudia v krajine zomierajú na ochorenia, ktoré by sa základnou zdravotníckou starostlivosťou dali ľahko a účinne liečiť.
