„Dnes sa šperky vyrábajú ako na páse. Všetko sa odlieva. To pre mňa nie je umenie. Umenie je dávať dokopy malé komponenty. Preto ma fascinuje napríklad veľkomoravská kultúra. Šperky
z tohto obdobia boli zložité, je v nich vidieť kumšt,“ popisuje Richard, ktorý sa šperkárstvu venuje dvanásť rokov. Začínal s materiálmi, ktoré sa spracúvajú jednoduchšie, ako drevo a koža. Postupne prešiel na kov. „Otec mi povedal, že pokiaľ sa naučím spracovať kov, tak nebude žiaden iný materiál pre mňa problémom.“ Preto vyštudoval strednú umeleckú školu v Hodruši-Hámroch, odbor rytectvo kovov. Na škole ho však viac oslovilo šperkárstvo, ktorému sa nakoniec naučil sám. Naštudoval si zlatnícku technológiu a postupne napredoval. Rytectvo používa len na detaily a jemné dotváranie.
Pri výrobe jedného šperku Richard strávi aj týždeň. „Napríklad na výrobe náušníc je najťažšie to, že sú dve, a musia sa na seba podobať. Preto mám radšej náhrdelníky.“ Pracuje s materiálmi, ktoré sa používali aj v minulosti - so striebrom a bronzom.
Veľkomoravskou kultúrou sa Richard nielen inšpiruje, ale niektoré šperky aj presne kopíruje. Pracuje podľa obrázkových materiálov. Pozná všetky jej technologické spracovania, aké druhy šperkov sa v jednotlivých spoločenských vrstvách najviac vyrábali.
Richard svoje diela prezentuje aj sám na sebe. Na krku nosí ručne robenú retiazku, ktorej každé očko prešlo jeho rukami. Súčasťou retiazky je brúsny diamantový kotúčik, ktorý sa vkladá do ryteckých brúsok. „Rád spájam praktické s užitočným. Vyrábam aj mechanické šperky ako obruč v obruči,“ hovorí šperkár, ktorý sa pripravuje na skúšky na odbor masmediálna komunikácia na UKF. V Nitre by sa chcel usadiť natrvalo. „Pôsobí tu veľa umelcov a zaujímavých ľudí.“