Pred desiatimi rokmi sa v chotári obce na svahu Čerešňového potoka našli črepy, kamenné úštepy, nástroje, otĺkače a zlomky kamenných predmetov. Archeológ Matej Ruttkay ich datoval do obdobia eneolitu. Na mieste zvanom „Lapoše“ sa v roku 2001 našla zachovalá bronzová sekerka s tulajkou, ktorú archeológovia datovali do neskorej doby bronzovej. Historické predmety sa našli aj na iných miestach.
V roku 1996 južne od terajšej farskej sýpky boli pri výkope nájdené črepy, kosti a železné predmety. V okruhu kostola sa rozprestieral pôvodný tesársky cintorín. Práve tu bolo centrum počiatku obce a dá sa predpokladať, že i prvého osídlenia. Pozdĺž Žitavy viedla cesta zvaná „magna via in Werebel“ (Veľká cesta na Vráble), písomne doložená z roku 1276. Pozostatkom tejto cesty je dnešná ulica „Pináre“, ktorá je najstaršou časťou obce. Tu pracovali a bývali tesári. Pomenovanie zostalo podľa ich pracovného nástroja z latinského slova „pinna“ = kyjanica – tesárska sekera.
Tesáre sú staršou časťou dnešnej obce. Jej vznik je písomne doložený z roku 1075. V darovacej listine kráľa Gejzu I. sa spomína, že daroval beňadickému opátstvu časť obce Tazzar obrábanú Pečenehmi „s dvadsiatimi poplužiami ornej pôdy, lesom, lúkami, pasienkami a desiatimi domami tesárov – kolárov“.
Na mieste prvého dreveného kostola a kaplnky bol v roku 1397 založený murovaný farský kostol Kráľovnej anjelov. Spodná časť muriva terajšej farskej sýpky je pôvodnou stavbou tohto kostola. Bola to stavba v románsko-gotickom slohu. Kostol bol murovaný hlavne z kameňa. Svätyňa mala klenbu, sakristia bola povalovitá, neskôr klenutá. Kanonická vizitácia z roku 1561 zaznamenáva, že kostol bol takmer zničený a cintorín spustošený Turkami. Ide o nesmierne cennú historickú pamiatku obce, preto ju treba zachovať pre ďalšie generácie. Možnosťou je využitie financií z európskych fondov. Pred začatím stavebných prác treba nechať vyhotoviť projekt Slovenskému pamiatkovému úradu v Bratislave. Tiež je potrebné najskôr uskutočniť archeologický prieskum priľahlého (zaniknutého) kostolného cintorína a precízny výskum interiéru, hlavne muriva a omietky, ako i prízemnej a podterénnej časti budovy.
Realizovaním prestavby terajšej farskej sýpky do približne pôvodnej podoby kostola z roku 1397 by sa budova mohla využiť ako obecné historické múzeum, ale i na rôzne kultúrne a spoločenské účely. Vyhlásením budovy za kultúrnu pamiatku by sa obec spopularizovala a zvýšil by sa turistický ruch. Je to dôležité pre rozvoj obce tým viac, že našou obcou prechádzajú ročne tisíce návštevníkov Arboréta Mlyňany. Obec plánuje aj napojenie sa na cykloturistickú trasu.
Autor: LADISLAV SOLČIANSKY