Článok pokračuje pod video reklamou
Pred desiatimi rokmi sa v chotári obce na svahu Čerešňového potoka našli črepy, kamenné úštepy, nástroje, otĺkače a zlomky kamenných predmetov. Archeológ Matej Ruttkay ich datoval do obdobia eneolitu. Na mieste zvanom „Lapoše“ sa v roku 2001 našla zachovalá bronzová sekerka s tulajkou, ktorú archeológovia datovali do neskorej doby bronzovej. Historické predmety sa našli aj na iných miestach.
V roku 1996 južne od terajšej farskej sýpky boli pri výkope nájdené črepy, kosti a železné predmety. V okruhu kostola sa rozprestieral pôvodný tesársky cintorín. Práve tu bolo centrum počiatku obce a dá sa predpokladať, že i prvého osídlenia. Pozdĺž Žitavy viedla cesta zvaná „magna via in Werebel“ (Veľká cesta na Vráble), písomne doložená z roku 1276. Pozostatkom tejto cesty je dnešná ulica „Pináre“, ktorá je najstaršou časťou obce. Tu pracovali a bývali tesári. Pomenovanie zostalo podľa ich pracovného nástroja z latinského slova „pinna“ = kyjanica – tesárska sekera.
Tesáre sú staršou časťou dnešnej obce. Jej vznik je písomne doložený z roku 1075. V darovacej listine kráľa Gejzu I. sa spomína, že daroval beňadickému opátstvu časť obce Tazzar obrábanú Pečenehmi „s dvadsiatimi poplužiami ornej pôdy, lesom, lúkami, pasienkami a desiatimi domami tesárov – kolárov“.
Na mieste prvého dreveného kostola a kaplnky bol v roku 1397 založený murovaný farský kostol Kráľovnej anjelov. Spodná časť muriva terajšej farskej sýpky je pôvodnou stavbou tohto kostola. Bola to stavba v románsko-gotickom slohu. Kostol bol murovaný hlavne z kameňa. Svätyňa mala klenbu, sakristia bola povalovitá, neskôr klenutá. Kanonická vizitácia z roku 1561 zaznamenáva, že kostol bol takmer zničený a cintorín spustošený Turkami. Ide o nesmierne cennú historickú pamiatku obce, preto ju treba zachovať pre ďalšie generácie. Možnosťou je využitie financií z európskych fondov. Pred začatím stavebných prác treba nechať vyhotoviť projekt Slovenskému pamiatkovému úradu v Bratislave. Tiež je potrebné najskôr uskutočniť archeologický prieskum priľahlého (zaniknutého) kostolného cintorína a precízny výskum interiéru, hlavne muriva a omietky, ako i prízemnej a podterénnej časti budovy.
Realizovaním prestavby terajšej farskej sýpky do približne pôvodnej podoby kostola z roku 1397 by sa budova mohla využiť ako obecné historické múzeum, ale i na rôzne kultúrne a spoločenské účely. Vyhlásením budovy za kultúrnu pamiatku by sa obec spopularizovala a zvýšil by sa turistický ruch. Je to dôležité pre rozvoj obce tým viac, že našou obcou prechádzajú ročne tisíce návštevníkov Arboréta Mlyňany. Obec plánuje aj napojenie sa na cykloturistickú trasu.
