Meno Pavla Nikla, barda slovenského lodiarstva, bolo dobre známe v domácich aj zahraničných odborných kruhoch. Z podnetu dnes už nebohého nestora vodnej dopravy roku 1994
v Komárne založili Cech majstrov lodiarstva - jediný svojho druhu na Slovensku. Súčasným cechmajstrom je Miroslav Snítka, donedávna hlavný projektant plávajúcich technických zariadení
v komárňanských lodeniciach.
„Majstri Cechu lodiarskeho výberová, prestížna, záujmová a profesijná jest organizácia, o rozvoj
a zveľaďovanie lodiarstva sa starajúca, jeho tradície a zásady si ctiaca, spolupatričnosť a svornosť utužujúca. Majstri Cechu lodiarskeho jest organizácia nadovšetko odbornosť si vážiaca, zištnosť a prospech nekalý odmietajúca,“ znie prvý paragraf cechových stanov spísaných v archaickej slovenčine používanej v časoch cechov.
Cech má v súčasnosti
43 členov. Piati už medzičasom zomreli, ale členstvo im trvá in memoriam. Všetci sú (alebo boli) naslovovzatými odborníkmi z lodného staviteľstva, plavby, výskumnej a výchovnej sféry - teda fanúšikmi „vodných“ činností. Tým sme súčasne naznačili,
o čom vášnivo diskutujú na svojich neformálnych stretnutiach.
Členom cechu môže byť len človek, ktorého hitom života je plavba a všetko, čo s ňou súvisí. Uchádzačovi musia dať dobrozdanie dvaja ďalší členovia, no tým sa to nekončí. Rozhodujúce slovo povie až snem, na ktorom uchádzača síce žartovnou formou, no bez zhovievavosti vyskúšajú z lodiarskych vedomostí aj z toho, čo v prospech odboru vykonal. Keď s ním snem vysloví spokojnosť, musí prejsť cez improvizované lodné okno, pričom všetci pokorne počúvajú zvuk lodného zvona. Novopečený majster potom položí pravú ruku na cechový emblém, ktorým je trojlistová vrtuľa obkolesená iniciálami názvu cechu
a prečíta tento sľub:
„Osvedčujem, že lodiarstva zveľaďovaniu sa, rozvoju, riadeniu jeho, lodí stavby, plavby lodnej, výskumu a vede lodiarskej, ako aj výchove odborníkov ďalších um svoj a sily všetky venovať budem, bratstvo a svornosť lodiarov upevňovať budem, tradície a zvyklosti Cechu ctiť si budem.“
Cechmajster novopečeného člena ozdobí emblémom cechu a takto dekorovaný majster vypíli do mosadzného plechu - žezla - pri svojom čísle jemný zárez, čím potvrdí svoju cechovú príslušnosť. Cechmajstrovi prináleží ešte jedna úloha - podať novému členovi ruku a následne aj pohárik dobrého alkoholu. Že sa celý rituál neskončí pri jedinom poháriku, netreba azda osobitne zdôrazňovať.
Vo všetkom je kus symboliky, poézie aj nostalgie za časmi dávno minulými. Akiste preto
o cechový titul prejavujú záujem ďalší lodiari a lodeničiari z Komárna aj Bratislavy. Na ôsmom cechovom sneme v máji prijmú ďalších šiestich Komárňanov,
z toho zatiaľ jedinú príslušníčku nežného pohlavia. FRANTIŠEKBUDA