Mesto Kolárovo (Gúta) leží v Podunajskej nížine pri sútoku Váhu s Malým Dunajom. Západná časť rovinného chotára je na Žitnom Ostrove, stredná časť na močaristých nivách Malého Dunaja, Váhu a Vážského Dunaja, východná časť s množstvom starých ramien a poriečnymi valmi na nive Váhu a Nitry. Medzi hrádzami pri Malom Dunaji žije približne 11.000 obyvateľov, z toho je
82,6 % maďarskej národnosti, 16 % slovenskej a 1,4 % inej národnosti. Obec sa spomína od roku 1268 a počas svojej existencie nekoľkokrát zmenila názov (Stará Gúta, Veľká Gúta, Malá Gúta). V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podľa niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária
v roku 1349. Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom.
Z dejín mesta
Kolárovo patrí medzi najväčšie mestá dolnej častí Žitného ostrova. Prvá obec sa nazývala Malá Guta a ležala na lavej strane Váhu, pri rieke Nitra. Toto osídlenie sa nazývalo aj Starou Gutou. V listinách sa prvýkrát spomína roku 1268. V 14. stor. bolo založené druhé osídlenie, nazývané Veľká Guta. Po moháčskej bitke sa obyvatelia oboch obcí z obavy pred Turkami presťahovali na bezpečnejšie miesto pravého brehu Malého Dunaja, na Žitný ostrov, tam, kde sa nachádza dnešné Kolárovo. Roku 1573 obec vyplienil ostrihomský beg. V tom čase bola už Vel‘ká Guta zničená, podobne aj jej starý kostol, hoci túto obec sčasti chránili šiance, ktoré boli súčasťou pevnostného systému Kolárova. Hrad Kolárovo bol postavený r. 1349 na ochranu brodov a obchodnej cesty. Dala ho postaviť kráľovná Mária
a pomenovala ho Békevár (hrad mieru). V listine kráľa Ladislava IV.
z roku 1551 sa villa Gutta už spomína ako mestečko. Listinou nebolo iba povýšené na mesto, ale dostalo aj viacero privilégií (na organizovanie jarmokov, dobytčích trhov a pod.). Podľa miestnej tradície králi z rodu Arpádovcov zaľudňovali okolité spustnuté obce Jazygovcami z oblasti pri rieke Tise. Svedčia o tom ľudové zvyky, ľudové stavby a pod. Podlá nich už kráľ sv. Ladislav svojou listinou ohraničil chotár mesta s rozlohou 56 000 jutár. Kráľ Ladislav 11. Kumánsky daroval obci okolité samoty. Mesto oddávna bolo majetkom ostrihomského arcibiskupstva. Dokazuje to aj listina z roku 1268. Ale týchto zemepánov si obyvatelia Guty nikdy neobľúbili, aj preto sa
z času na čas vzbúrili aj proti iným mocipánom. Obyvatelia mesta veľa trpeli aj v časoch vojen. Roku 1311 zbrojnoš Matúša Čáka trenčianskeho Chellus so svojou hordou zničil obce Guta, Nesvady a Zemné. V roku 1669 zapálili turecké jednotky východnú časť Kolárova. V rokoch 1848-1849, v dobe národnooslobodzovacích bojov, po vyhratých bitkách
v Tešedíkove a Žihárci ustupujúce rakúske vojsko podpálilo mesto.
Pevnosti
Pevnosť bola postavená na mieste hradu kráľovnej Márie
a popri obrovských pevnostiach v Nových Zámkoch a Komárne
v dejinách vždy hrala menšiu úlohu. Viackrát bola podľa požiadaviek doby opravovaná a modernizovaná. Na začiatku tureckej okupácie bol v roku 1527 tunajším kapitánom Gregor Martonosi Pesthényi, kvôli približujúcej sa armáde Jána Zápoľského, podporovanou Turkami, bola pevnosť urýchlene opravená.
V tomto roku Zápoľského veliteľ, Gašpar Ráskay pritiahol do Guty a po dvoch silných útokoch pevnosť dobyl. Pevnosť sa však onedlho opäť ocitla v rukách cisárskeho rakúskeho vojska.
V rokoch 1584-1594 za pomoci talianskych vojenských inžinierov bola pevnosť zosilnená. V čase, keď Gabriel Bethlen dobýjal pevnosť Komárno, tunajší valónski
a francúzski vojaci utiekli. V obave pred novými tureckými útokmi bola pevnosť v rokoch 1662-1664 opäť modernizovaná. Vo vnútri pevnosti stáli kamenné ubytovacie budovy, a kamenné sklady na pušný prach a zbrane. V týchto rokoch sa za múrmi pevnosti zdržiavalo 130 žoldnierov pod velením Mateja Frühwirtha. Gróf Quido Stahrenberg v časoch Rákócziho povstania na jar r. 1707 za pomoci vojenského inžiniera Fischera vykonal opevňovacie práce v hodnote 6090 forintov. Kurucký generál Ján Bottyán sa štyrikrát zdržiaval neďaleko mesta. Za pomoci ťažkého delostrelectva dobyl pevnosť 12. 7. 1708
a zajal tunajších žoldnierov. Po boji bola pevnosť zničená a kuruci odtiaľ odtiahli so slovami: „Odteraz nech je obydlím žiab“. Neskôr bola síce pevnosť opravená, ale hanlivé meno Békavár (Žabí hrad) jej ostalo. Generál Heister v nej umiestnil Dánsku posádku. Pevnosť už nemala žiaden význam, iba vojsko generála Görgeyho si pri nej odpočinulo po prehratej bitke.
Kultúrne pamiatky
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v rokoch 1723-1724 v barokovom slohu na mieste staršieho vyhoreného gotického kostola. Budova bola r. 1772 zväčšená. Interiér kostola je zaklenutý neskorobarokovou valenou klenbou. Oltárny obraz na hlavnom klasicistickom oltári znázorňuje Nanebovzatie Panny Márie a je dielom Ferdinanda Lütgerndorffa z r. 1832. Okolo kostola bol starší opevňovací múr so strieľňami a okrúhlymi nárožnými baštami zo 17. stor. V 50. rokoch 20. stor. bol tento múr nezmyselne zbúraný.Kaplnka na bývalom cintoríne je baroková stavba z 50. rokov 18. stor. Pred kaplnkou je brána do bývalého cintorína. Trojičný stĺp stojí na pôvodnom mieste v kostolnom parku a pochádza z r.1831. Bol postavený na pamiatku obetí cholery. Socha Sv. Vendelína je ľudovou prácou z r. 1835 a stála pred vchodom na trhovisko. Dnes po viacerých presunoch stojí pri kaplnke. Pomník padlým v I. sv. vojne pochádza z 20 rokov
20. storočia. Autorom súsošia je Alojz Rigele a je umiestnené v parku pri rímsko-kat. kostole. Pamätník občanom mesta odvlečených do koncentračných táborov v Dachau a Schönbergu je dielom ľudového umelca, sochára z Kolárova Jána Reichera a staviteľa Štefana Lukačoviča
a je umiestnený v ružovom parku. Pamätník povodne r. 1965 pri budove Mestského úradu je dielom sochára Jána Nagya a má názov SOCHA MATKA ZEM. Vodomet pred Mestským úradom zobrazuje súdržnosť pri povodni, dielo s názvom Vzplanutie živlov vzniklo podľa návrhu staviteľa Paluša. Pamätník obetiam II. svetovej vojny s menami obetí sa nachádza v novom parku. Pamätné tabule deportovaných r. 1947 sú umiestnené na vstupnej bráne do Centrálneho parku. Socha Matka s dieťaťom je dielom sochárky Kláry Patakiovej a je umiestnená v parku zdravotného strediska. Socha Dievča s kyticou na dvore Základnej školy na ulici Rábskej je dielom sochára J.V. Hucku
Rok 1965 – začiatok novej etapy
Povodeň
V dňoch 19. a 20. júna sa začala evakuácia detí a starších ľudí na bezpečné miesto. Do nitrianskej a novozámockej nemocnice bolo odvezených 140 chorých Kolárovčanov. Počas týchto dní bolo vysťahovaných celkom 1800 občanov. Na ďalší deň opustilo obec ďalších päťsto ľudí. A tu ešte tragédia zďaleka nekončila. Povodeň sa blížila. Najprv pri osade Lohót pretiekla cez hradskú spájajúcu Kolárovo s Komárnom. Týmto smerom mohli prechádzať už len ťažké nákladné vozidlá. Druhá povodňová vetva sa blížila od Zemianskej Olče. Nastal 25. jún, smutný dátum v histórii Kolárova. Pod tlakom obrovského množstva vody provizórna hrádza nemohla plniť svoju funkciu. Prvý raz povolila v noci o jednej hodine pätnástej minúte pri družstevnom dvore. Strašidelnú zvesť oznámili prostredníctvom vysielačky ľudia, ktorí sa v tom čase zdržiavali v bezprostrednej blízkosti prietrže. Záplavová voda z číčovskej prietrže za 24 hodín prikryla 95 % Kolárova. Jej výška miestami dosahovala až 220 centimetrov. Z 10 687 obyvateľov zostalo len 620 ľudí, ktorí zväčša zabezpečovali záchranné práce. Bolo zničených 876 rodinných domov. Všetko bolo potrebné vybudovať odznova.
V čase po povodni vznikla vlastne aj známa firma vyrábajúca mopedy - Babetta. Dnes už po nej niet stopy. Rozvoj priemyslu pokračoval, avšak o ozajstnom priemysle nemožno hovoriť dodnes. Na mieste Babetty je dnes niekoľko drobných firiem. Okrem iného je tu aj známa ,,káblovka“, ktorá zamestnáva približne 2500 ľudí. Snáď aj vďaka blízkosti miest Komárno a Galanta je v súčasnosti nezamestnanosť
7-8 percentná. V Nokii v Maďarsku je tiež zamestnaných vyše dvesto obyvateľov Kolárova. Kolárovské družstvo má dnes okolo 300 členov. Obhospodarujú 5000 hektárov. Kedysi tu boli veľmi rozšírené fóliovníky, dnes sú už tieto plochy zarastené trávou.
Kolárovo opäť mestom
Pri príležitosti sedemstého výročia od prvej písomnej zmienky bolo Kolárovo/Gúta/ opäť povýšené na mesto. V sobotu
14. októbra 1967 sa Kolárovčania zobudili do radostného rána. Výrazné plagáty a pásové heslá hlásali, že táto veľká usadlosť pri sútoku Váhu a Malého Dunaja bola opäť zaradená medzi mestá.
Školstvo v Kolárove
V Kolárove sa učí celkom 1700 žiakov. Sú tu tri materské školy a päť základných škôl, z toho dve s vyučovacím jazykom maďarským. Okrem toho tiež v meste Kolárovo funguje osemročné cirkevné gymnázium a súkromná maďarská škola. Schola Privata Gutaiensis bola založená v roku 1991. Založil ju Dezső Szokol. Najprv boli otvorené štyri odbory: kozmetička, automechanik, kaderník, kuchár-čašník. Neskôr, v roku 1994 pribudla aj výuka umeleckých remesiel. Výučba je troj a štvorročná. Časť mladých pokračuje v štúdiu na vysokých školách a ďalšia si rovnako úspešne nájde svoje miesto v praxi.
Zo zasadnutia poslancov MsZ 30. apríla:
Na poslednom zasadnutí poslancov mestského zastupiteľstva sa rozhodlo o nasledovných investičných výdavkoch na vypracovanie projektových dokumentácií:
- rekonštrukcia miestnej komunikácie ulíc Remeselnícka, Štúrová,
- rekonštrukcia verejného osvetlenia,
- obnova a rekonštrukcia verejných priestranstiev na Kostolnom námestí,
- rekonštrukcia budovy mestského zdravotníckeho strediska vrátane jej nadstavby,
- výstavba jednoizbových nájomných bytov, rekonštrukcia budovy Športovej haly v Kolárove, Ul. Školská.
Investičné akcie s rozpočtovým nákladom do 250 tisíc Sk:
- úprava miestnej /poľnej/ komunikácie-pre potrebu vylepšenia cestnej premávky do rôznych lokalít mestskej časti Pačérok.
- nahradenie chýbajúceho, príp. výmena poškodeného označenia názvu ulíc, novými dvojjazyčnými smaltovanými tabuľami.
- nahradenie betónových kvetináčov na Kostolnom námestí – novými drevenými. Premiestnenie sochy sv. Vendelína na pôvodné miesto na Školskej ulici
- zriadenie detského ihriska v pešej zóne
- vybavenie mestskej časti Kolárovo-Veľký ostrov novou autobusovou zastávkou
- výstavba parkoviska na Novej ulici
- vybudovanie centier na zber komunálneho odpadu v lokalitách:
Ul. Partizánska, Októbrové námestie, Brnenské námestie
- zaobstaranie bezdrôtového hlasovacieho zariadenia do zasadacej miestnosti
- odstránenie závad v prenajatých priestoroch administratívnej budovy mesta na Kostolnom námestí
- odvodnenie a úprava miestnej komunikácie na osade Danko Pištu, od hranice ZELONAX až po hrádzu Vážskeho Dunaja
Investičné akcie s rozpočtovým nákladom do 500 tisíc Sk:
- rekonštrukcia mužských a ženských toaliet na prízemí budovy MsÚ, vrátane výmeny dvojdvier a dlažby spojovacej chodby medzi predným a zadným vestibulom, maľba a náter
- pokračovanie v rekonštrukcii budovy Športovej ubytovne a CVČ
- rekonštrukcia sobášnej siene
Investičné akcie s rozpočtovým nákladom nad 500 tisíc Sk:
- úprava lokality Podhájskej ulice-navozením bioodpadu a zeminy na vyrovnanie terénu a vyhotovenie odvodňovacieho járku
- príspevok na spolufinancovanie ,, výstavby viacúčelového športového ihriska v lokalite Cirkevného gymnázia v Kolárove
Ďalšie investičné zámery:
- rekonštrukcia domu ľudových tradícií
- odstránenie havarijného stavu na pavilónoch MŠ na Lesnej ulici
- grantový program Nadácie EKOPOLIS Banská Bystrica-kvetinová záhrada v tvare erbu Kolárova
- zastrešenie a rekonštrukcia pavilónov A+B ZŠ J. A. KomenskéhoKolárovo
