obočke Ponitrianskeho múzea, ktoré je na prízemí kaštieľa. Odborníci preto odporučili urýchlené premiestnenie knižnice. Mesto však pre ňu vhodné priestory nemá.
Odborník: Podlahy sú preťažené
Stav knižnice po upozornení na praskliny od jej zamestnancov preveril Technický a skúšobný ústav stavebný. Už pred dvoma rokmi pri vtedajšej obhliadke riaditeľ nitrianskej pobočky Ladislav Lósy skonštatoval, že klenby v časti múzea priamo pod knižnicou vykazujú množstvo trhlín. „Také trhliny sú charakteristické pre preťaženie klenbovej konštrukcie. V priestoroch knižnice sú tiež zjavné poklesy podlahy. Tieto prejavy porúch sú predovšetkým v miestach, kde sa nachádzajú police s knihami,“ uviedol.
Podľa neho je zo zistených prejavov porúch možné usudzovať, že podlahy knižnice sú dlhodobo preťažené. „Preťaženie sa prenáša do klenbových konštrukcií stropu múzea. Odporúčame urýchlene zvážiť premiestnenie knižnice do priestorov, v ktorých je možná bezproblémová prevádzka so zvýšeným zaťažením podláh,“ upozornil Ladislav Lósy.
Dva rôzne posudky
Knižnica sa do Migazziho kaštieľa sťahovala v roku 1996. Spravuje ju Mestské kultúrne stredisko v Zlatých Moravciach. Jeho súčasná riaditeľka Marta Lazúrová vraví, že našla dva zápisy z prehliadky priestorov pre knižnicu. Oba spravili v čase, keď sa knižnica mala do kaštieľa sťahovať. „Jeden posudok sem neodporúčal nasťahovať knižnicu. Len pár dní nato ale súkromný posudzovateľ súhlasil so sťahovaním. Knižnica sa v tom čase jednoducho musela presťahovať, a aj to dosiahli,“ povedala Lazúrová.
Praskliny a sadanie podláh si pracovnici knižnice aj múzea začali výraznejšie všímať zhruba pred dvomi rokmi. „Za posledný rok sa stali veľmi viditeľnými,“ hovorí lektorka z múzea Kornélia Nemešová. Zhoršiť statiku mohol aj požiar pred desiatimi rokmi. „Vyliali sem niekoľko cisterien vody. Trámy na knižnici neopravili, len odpílili,“ tvrdí vedúca knižnice Anna Šútorová.
Kam knižnicu presťahujú?
Vzhľadom na zhoršujúci sa stav puklín sa knižnica bude musieť vysťahovať. „Je to potrebné kvôli statike,“ potvrdil člen komisie kultúry a školstva Jozef Tonkovič. Problémom ale je, že Mesto nemá pre knižnicu vhodné priestory. „Mestské priestory sú väčšinou staré, hrozilo by, že knihy sa v nich môžu poškodiť,“ vraví Tonkovič.
Uvažovalo sa už aj o jednej z budov v mestskej nemocnici, respektíve o priestoroch na základnej škole či v župnom dome. Nemocnica ale priestory nemá, župný dom chátra. Knižnica tak zrejme pôjde do Základnej školy na Robotníckej ulici.
Proti tomu sú však pracovníci knižnice. Namietajú, že ak by sa knižnica presťahovala na prízemie školy, rušil by jej návštevníkov hluk žiakov z poschodia a školský zvonček. „Knižnica sa viac využíva popoludní, keď už žiaci v škole nie sú,“ mieni Jozef Tonkovič. „Dopoludnia nás navštevuje veľa dôchodcov, ktorí u nás čítajú aj dennú tlač. Rušilo by ich to,“ argumentuje zase Anna Šútorová.
Hrozí knižnici zánik?
Mestská knižnica má 130 regálov a takmer 40-tisícový knižný fond. Regále sú už plné, nevyhnutné je dokúpiť ďalšie. „Obávame sa, že v ponúknutých priestoroch to nebude možné realizovať,“ vravia zamestnanci.
„Škola sa navyše nachádza mimo kultúrneho centra mesta, v uličke, kde vzniká podnikateľská zóna. Zvýši sa tam dopravná premávka a hlučnosť a nám sa môže znížiť počet čitateľov. To môže smerovať k postupnému zániku knižnice,“ naznačila Šútorová.
V súvislosti s knižnicou sa tiež hovorilo o samostatnej budove. „Už dávnejšie som navrhla, aby sa postavila knižnica v lokalite, kde má byť teraz Tesco. Je to však už pasé. Stále ale potrebujeme priestory, kde by mohla vzniknúť napríklad internetová čitáreň a miestnosť na rôzne podujatia,“ vraví Marta Lazúrová. „Keď nás dajú do školy, už nikto nikdy lepšie priestory pre knižnicu hľadať nebude,“ povedala Alena Malá. Na výstavbu samostatnej budovy pre mestskú knižnicu zatiaľ nie sú financie.