Niektoré obce sú neperspektívne

. Teraz môže drahé projekty odložiť. Na spomínané aktivity zrejme len ťažko zoženie peniaze. Jeho obec je totiž podľa v decembri vládou schváleného Národného strategického referenčného rámca zaradená do takzvaného zeleného pásma. V ňom sú zaradené najmä obce s nižším počtom obyvateľov ako tisíc. Dlhá nad Váhom ich má necelých deväťsto.V minulosti sa v podobnej situácii ocitli zánikové obce,“ hovorí s pocitom krivdy v hlase starosta Dlhej nad Váhom. Vysvetlenie k danej problematike nám podal Tibor Vajda, riaditeľ Regionálnej rozvojovej agentúry v Šali.
„V roku 2001 bola spracovaná Koncepcia rozvoja územia Slovenskej republiky, ktorá vymedzila a definovala ťažiská osídlenia. K tejto koncepcii bola spracovaná mapa územia SR, ktorá na základe farebného rozlíšenia špecifikovala rastový a rozvojový potenciál územia. V červenej zóne - inovačných póloch rastu sú zaradené osídlenia celoštátneho a regionálneho významu, ako sú krajské, okresné mesta, obce so strategickým rozvojovým potenciálom. V bledoružovej zóne sú obce s kohéznym pólom rastu - obce strediskového, mikroregionálneho významu, v prevažnej miere nad tisíc obyvateľov, sídla matričných úradov a podobne. V zelenej zóne obce mimo pólov rastu. Tento materiál doplnený o ďalšie kritéria bol východiskom pre zostavenie menného zoznamu obcí, ktorým boli priradené možnosti čerpania pomoci v rámci opatrení Národného strategického referenčného rámca na roky 2007–2013. Kohézne a inovačné póly budú môcť čerpať pomoc z regionálneho operačného programu, nezaradené obce len z programu rozvoja vidieka,“ informoval nás Tibor Vajda. Uviedol, že z trinástich obcí šalianskeho okresu hrozila podobná situácia ako Dlhej nad Váhom aj Diakovciam, Kráľovej nad Váhom a Hornej Kráľovej. „Iba skorému pripomienkovaniu na úrovni Vyššieho územného celku v Nitre sa nám ich podarilo vrátiť do „hry“. Podotýkam, že všetky obce, vrátane Dlhej nad Váhom, spĺňajú kritéria na zaradenie do inovačných polôh rastu, lebo všetky majú vlastné matričné úrady.“
Ani v prípade Dlhej nad Váhom nesúhlasia šalianski regionalisti s jej zaradením do zeleného pásma, nakoľko blízkosť Šale môže z hľadiska záujmového územia inovačného pólu rastu znamenať šancu aj pre túto obec.
Napríklad z pohľadu novelizovanej územno-plánovacej dokumentácie Mesta Šaľa sa počíta s vybudovaním obytno-priemyselnej zóny medzi osídleniami. Podľa neho regióny, kde regionalisti spomínaný zoznam prehliadli, prichádzajú obce o možnosť získania grantov za niekoľko desiatok miliónov korún.