A to dokonca aj v časoch, ktoré boli pre baštu tohto športu pri Váhu určite príjemnejšie, ako je „len“ strieborná súčasnosť.
My sme ju znenazdajky prekvapili v novej roli, ako pani učiteľku, ktorá sledovala v spoločnosti svojich žiakov mládežnícky futbal na štadióne v Šali. V profesijnom zameraní sa očividne vybrala v šľapajach svojich rodičov - kantorov, Stanka totiž učí telesnú výchovu a prírodopis na ZŠ Krátka ul.
Hoci v materskom klube skončila pred dvoma rokmi, na hádzanú nezanevrela, to ani zďaleka nie. Góly strieľa naďalej, len najvyššiu domácu súťaž vymenila za rakúsku, výplatu počíta namiesto korún v eurách. „O peniaze vôbec nejde, i keď sa samozrejme vždy hodia,“ smeje sa pohľadná učiteľka. Hrá vo Viedni za WAT Atzgersdorf, Stanka bola v uplynulej sezóne so 146 gólmi najlepšou strelkyňou družstva. Okrem nej tu legionárčia Jolana Moravanská zo Šale a Monika Vančová zo Serede, výpočet posíl spoza hraníc dopĺňajú Maďarka a dve Nemky. Jedna cesta do Viedne a späť vyjde do tristo kilometrov, v týždni majú tri tréningy plus zápas. „Klub je v rukách jedného chlapa, vládne tu rodinná atmosféra, domáce hráčky majú štatút študentiek, alebo hrajú popri zamestnaní,“ vysvetľuje. Najviac sa aj vo Viedni cení medzinárodná konfrontácia. „Prvú sezónu sme hrali Pohár EHF, v tejto sme v Challenge cupe narazili na ukrajinský Užhorod,“ upresňuje Stanka.
Dva roky už tlačí ako pani Kostková aj manželskú káru. Žije v športovej domácnosti, manžel Víťo hrá totiž volejbal za Nitru. „Skončili na piatom mieste, dosiahli pekný úspech v skromných podmienkach,“ nezabudne pochváliť sezónu svojej polovičky.