Obec Iža

Starosta o zásadných projektoch obce Projekty, ktorými sa vedenie obce v poslednom období zaoberá snáď najviac je jednak program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Iža a tiež príprava medzinárodnej konferencie prezentujúcej výstupy projektu s názvom „Rímske a národopisné múzeum v lokalite Kelemantia-Iža, cezhraničná projektová príprava, ktorý sa uskutočí 29. mája z podnetu obce Iža, Maďarského národného múzea a Múzea maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne a obce Vértesszőlős v komárňanskom múzeu. Význam a dosah podujatie zvýrazňuje aj fakt, že záštitu nad podujatím prevzal podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci programu iniciatívy spoločenstva INTERREG III A, program susedstva Maďarsko- Slovensko- Ukrajina 2004-2006. Projekt hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce bol realizovaný s finančnou podporou EÚ, z európskeho fondu regionálneho rozvoja, prostredníctvom operačného programu Základná infraštruktúra, ktorého riadiacim orgánom je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. ,, Ide o mimoriadne závažné projekty, , lebo sme postindustriálna spoločnosť, s novými a kvalitatívne náročnými úlohami. Priznám sa, že mám naozaj veľké šťastie, pretože na príprave projektov sa veľkou mierou spolupodieľala aj bývalá starostka obce. Dodnes je mi veľkou oporou, úspešne spolupracujeme. Najdôležitejšie je, že program zahŕňa komplexne všetky sféry ďalšieho vývoja obce a tiež úloh samosprávy v tomto neľahkom procese zvýšnia úrovne kvality života. Veľmi dôležité a chvályhodné je aj to, že moja predchodkyňa vždy všetko prerokovala so zastupiteľstvom, a tak sme vždy vedeli o aktuálnych krokoch súvisiacich napríklad aj s rozvojom obce. Ako všetci veľmi dobre vieme našu obec preslávil Leányvár, rímsky tábor na ľavej strane Dunaja. Je azda symbolické, že prvé vykopávky na Leányvári viedol ižiansky rodák, János Tóth Kurucz začiatkom 20. storočia. Ďalšie výskumy sa tu uskutočnili v rokoch 1932, 1955 a 1957. Rozsiahly záchranný výskum v súvislosti s výstavbou sústavy vodných diel na Dunaji realizoval Archeologický ústav SAV v Nitre od roku 1978. Kaštieľ v Iži je jedným z najrozsiahlejších stavebných komplexov v barbariku. V roku 1991 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V nadväznosti na archeologický výskum sa uskutoční pamiatková úprava jeho areálu do podoby múzea v prírode. V budúcnosti by sme radi získali financie na obnovenie kultúrneho domu, na rekonštrukciu materskej školy v obci, kde by bola zriadená stála expozícia „Rímske a národopisné Múzeum,“ povedal starosta Iže Ferenc Sámson. Ing. Mária Tóth Kurucz bola starostkou obce Iža šestnásť rokov, až pre zdravotné problémy sa napokon rozhodla funkciu nadobro zavesiť na klinec. Spomína: „Tu sa stretol skutočne výnimočný tím ľudí, zapálených pre svoju prácu v neľahkých podmienkach. PhDr. Ján Rajtár CSc., Doc. PhDr. Klára Kuzmová CSc., PhDr. Priska Ratimorská. Pani Ratimorská s manželom Jánom, sem chodia dokonca aj vo svojom voľnom čase, a sezónne aj bývajú v archeologickom dome. Spolu s bývalou riaditeľkou pamiatkového ústavu PhDr. Evou Dénesovou sa o pamiatku starali najviac. V prvom volebnom období na zasadnutí obecného zastupiteľstva archeológovia oznámili poslancom, že štátna dotácia ďaľších výskumov je zastavená a je na obci, či pamiatka bude zakonzervovaná alebo prezentovaná širokej verejnosti. Samospráva si vybrala podporu pamiatky. V roku 1996 sme obnovili južný múr do výšky 110 cm, čo stálo 630 tisíc korún. Financovanie bolo zabezpečené Obvodným úradom Komárno vo výške 50% a obcou. Tiež sa nám podarilo získať ďalších 600 tisíc korún na zabezpečenie informačných tabúľ. Keby boli Gabčíkovo-Nagymaros postavili, časť územia pamiatky by bola zaplavená. Bývalý Okresný národný výbor Komárno spolu s Miestnym národným výborom v Iži vtedy zabránili tomu, aby sa tak nestalo a vybudovala sa okrúhla hrádza okolo pamiatky v hodnote 27 miliónov korún. Z programu CBC Phare obec získala 18 tisíc eur, z ktorých bol vydaný sprievodca v štyroch jazykoch, pod názvom „KELEMANTIA – BRIGETIO, Po stopách Rímanov na Dunaji”. Dnes sa o pamiatke učia študenti archeológie na celom svete a do Iže chodia aj na výkopové práce z Budapešti, Krakova, Trnavy, Prahy – vlastne zo štátov V4. Samospráva sa pričinila aj o to, aby v erbe obce bol znázornený orol, ktorý symbol nosili legionári pred légiami”. Dnes sa napĺňa jej sen, pretože Iža je zas bližšie k tomu, aby bolo v obci postavené múzeum, stála expozícia o pamiatke na rímske vojská a tiež národopisná expozícia. Etnografka PhDr. Anna Sipos Moje stretnutie s obcou Iža bolo veľmi osobné. Totiž ako novonastúpená etnografka v komárňanskom múzeu som dostala byt práve v Iži, kde doteraz aj bývam. Samozrejme som sa začala zaoberať národopisom obce. Vtedy sme prvýkrát uskutočnili s predsedníčkou Csemadoku prvú tematickú výstavu. Postupne som sa zoznamovala s ostatnými obyvateľmi obce a začali sme spoločne zbierať rôzny národopisný materiál. Podarilo sa nám ho zozbierať toľko, že sme mohli spraviť pre verejnosť výstavu materiálov v sobášnej sieni. Vystavili sme tu kompletnú ižiansku kuchyňu, čo ľudí veľmi zaujalo. Vlastne to, čo sme na začiatku zozbierali, tvorí dnes základ celej zbierky. Národopisná časť múzea bude mať 136 metrov štvorcových, kde bude na troch paneloch zobrazená história obce a ľudová kultúra. Ďalej ľudové bývanie, ľudový odev, rybárstvo, spracovanie konopí, výšivkárstvo. To všetko bude s figurínami v krojoch pri rôznych činnostiach. Zvláštnosťou je tiež veľmi zaujímavý ižanský kroj. Táto expozícia má veľkú šancu zaujať všetky vekové kategórie návštevníkov. Prvé zmienky o obci Iža, súčasnosť, modernizácia Obec sa prvýkrát spomína v roku 1268, keď pôvodný majetok pannonhalmského benediktínskeho opátstva získalo hradné panstvo Komárno. Od roku 1276 ju vlastnili klarisky z Margit-szigetu. Od konca 16. storočia sa stalo najväčším zemepánom v Iži ostrihomské arcibiskupstvo a kapitula. Za tureckých nájazdov obec spustla a neskôr bola dosídlená. V rokoch 1763 a 1773 ju postihlo zemetrasenie. V roku 1965 obec veľmi poškodila povodeň. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, mlynárstvom, rybolovom, tkáčstvom a výšivkárstvom. V obci sa nachádza barokový rímsko-katolícky kostol sv. Michala archanjela, ktorý bol postavený na základoch staršieho gotického chrámu v roku 1773. Neskoroklasicistický kostol kalvínsky bol postavený v roku 1871. Evanjelický kostol je súčasný, pred dokončením. V chotári obce sa nachádza prírodná rezervácia Bokrošské slanisko. Obec Iža severne susedí s obcami Marcelová, Svätý Peter a Chotín. Z východnej časti s obcou Patince a zo západu je to mesto Komárno. Na juhu je obec ohraničená štátnou hranicou s Maďarskou republikou -Dunajom. Obec Iža má výmeru 2807,3 ha a nachádza sa v juhozápadnej časti Slovenska. Z hľadiska územnoprávneho členenia SR obec na úrovni NUTS II patrí do Nitrianskeho kraja a na úrovni NUTS IV. do obvodu-okresu Komárno. Obec je súčasťou euroregionálnych združení Euroregión Váh-Dunaj-Ipeľ a Euroregión Dunaj. Počet obyvateľov zaznamenal v 20. storočí silne stúpajúcu tendenciu-vtedy tu žilo 2200 ľudí. K 1. 1. 2006 v obci bývalo už len 1653 obyvateľov. V blízkej budúcnosti sa očakáva aj vplyvom oživenia hospodárstva – vplyvom cestovného ruchu stabilizácia počtu obyvateľov. Do roku 2012 sa očakáva výstavba minimálne 20 rodinných domov, a ďalších nájomných bytov. Dôsledkom týchto javov by sa mal počet obyvateľov zvýšiť na približne 1700. Ekonomická a sociálna situácia občanov sa nevyhnutne odráža na spoločenskom vedomí i správaní. Zmenená životná situácia má vplyv na hodnotenie prebiehajúcich zmien a utvára novú spoločnú klímu vrátane populačnej. Veľké množstvo rozličných foriem demografickej dynamiky možno rozdeliť do troch kategórií pohybu: prirodzený pohyb obyvateľstva, mechanický pohyb obyvateľstva a sociálno-ekonomický pohyb obyvateľstva. Izsa község történelméből Az első dokumentum 1268-ból való, a települést a pannonhalmi apátság birtokaként, majd egy 1276-os a margitszigeti klarisszák tulajdonaként említi, később az esztergomi érsekség tulajdonába száll.1763-ban és 1773-ban Izsát földrengés, 1965-ben árvíz súlytotta. A lakosság földműveléssel,halászattal,szövéssel foglalkozott.A faluban egy 1773-ban épült, Szent Mihály arkangyalnak szentelt barokk templomot találunk, a későklasszicista stílusú kálvinista templom 1871-ben, az evangélikus a jelenkorban épült. A falu déli vonala a Magyarországgal közös államhatár része.A falu területe 2807 hektár.Az államigazgatási NUTS II besorolás szerint Nyitra-megyéhez, a NUTS IV alapján Komárom-járásba tartozik.A falu tagja a Vág-Duna- Ipoly Eurorégió és a Duna Eurorégió közösségnek. 2006-ban a falunak1653, lakosa volt. 2012-ig sor kerül legalább 20 családi ház és további bérlakások felépítésére, így a lakosság száma várhatóan 1700-ra emelkedik. Izsa község Komáromtól keleti irányban (7 km) a Duna bal partján elhelyezkedő település. Kataszteri területét Komárom, Hetény, Marcelháza, Szentpéter, Pat és a Duna határolja. A község lakosainak a száma 1650. Nemzetiségileg vegye- sen lakott község. A szlovákok számaránya 21 %, magyaroké 76 % és 3 % az egyéb nemzetiségű polgár. Vallás tekintetében a község lakossága nagy- részt római katolikusnak (66,3 %), reformátusnak és evangélikusnak (11,5 %) vallotta magát. A lakosság többi része nem nyilatkozott az 1991-es népszámláláson vallási hovatartozásáról. A község tengerszint feletti magassága 111 m, a katasztrális területe 2807 hektár. Római tábor Az izsai római katonai tábor a községtől mintegy 2 km-re, a Duna partján fekszik. Ez a terület ma Leányvár néven ismert. Az izsai római katonai tábor az ún. limes romanus erődítményrendszer része volt. A Pannónia-provincia északi természetes határát ezen a szakaszon a Duna alkotta. A Dunától északra lévő területen germán törzsek – kvádok és markomannok – éltek. A rómaiak Pannónia határainak védelmében a Duna jobb, déli partján erődítményláncot építettek. A határvonal legfontosabb részeit a római légiók védték. Stratégiailag egyik legjelentősebb határvonal a Vág torkolatával szemben lévő terület volt. Itt szelte át a Dunát az Olaszföldről a Baltikumba vezető ún. Borostyán kereskedelmi út keleti ága.Az i. sz. 1 század végén a négy pannóniai légió egyike Brigetióban székelt (a mai Szőny). Marcus Aurelius császár uralkodása idején a 2. század második felében hosszantartó háború folyt a rómaiak és a germánok közt, melyet a történelemből markomann háborúk néven ismerünk. Az első római erődítmény Izsán valószínuleg az említett időszakból származik. A római hadsereg néhány egysége egyik hadjáratuk alatt ideiglenesen ezen a területen telepedett le. Az említett korszakból származó táborok ma már csupán repülőgépről láthatók – Nagyharcsás és Leányvár között. A rómaiak később építettek fel egy ideiglenes tábort Brigetióval szemben, Leányváron. Ez ún. palánktábor volt. A palánktábort kettős árokrendszer és földsáncok vették körül. Belső területén utcarendben vályogtéglából épített kaszárnyák helyezkedtek el. A kaszárnyákat náddal fedték. Az aránylag jelentős számú legénység feladata volt az anyatábor és a szomszédos római határszakasz védelme a germán törzsek támadásai ellen. A tábor rövid időn belül germán támadásnak esett áldozatul.