Miroslav Machata.
V Nitre vzniklo z dôvodu, že sa tu dlhé roky vyrábali azbestové materiály. Pre svoju odolnosť a ohňovzdornosť sa používali najmä v stavebníctve. Jeden závod bol v Nitre na Predmostí, druhý v Lužiankach. Ich bývalí zamestnanci sú dodnes pod kontrolou lekárov. „Čím ďalej, tým sa u nich vyskytuje viac prípadov ochorení. Odhaduje sa, že päť percent ľudí, ktorí boli profesionálne vystavení účinkom azbestu, ochorie na azbestózu (zaprášenie pľúc) a 1-2 percentá na rakovinu pľúc,“ hovorí doktor Machata, ktorý sa problematike venuje už vyše dvadsať rokov.
„Istý čas sme sledovali aj úmrtné listy obyvateľov, ktorí bývali v okolí závodov, a štatisticky sme ich vyhodnocovali. Žiadne rozdiely v porovnaní s ostatnými obyvateľmi Nitry sme však nezachytili. Máme ale jednu raritu – nádor pohrudnice spôsobený azbestom sa vyskytol u muža, ktorý s azbestom nikdy nepracoval. Dvadsať rokov žil v susedstve závodu a ako malý chlapec sa chodil hrávať na haldy azbestu. Zomrel pred niekoľkými rokmi, nemal ešte ani štyridsať.“
Spomínaný nádor pohrudnice je zriedkavý, na celom Slovensku naň ročne ochorie asi 150 ľudí. „Spomedzi 4-tisíc bývalých zamestnancov závodov v Nitre a Lužiankach, ktorých sme sledovali, sme zachytili už 23 prípadov. To je mnohonásobne vyšší výskyt ako u neexponovaných ľudí – teda tých, ktorí neboli profesionálne vystavení účinkom azbestu.“
Výskyt rakoviny pľúc je u bývalých zamestnancov, ktorí sú nefajčiari, 5- až 6-násobne vyšší než u bežnej populácie. Ak fajčili, výskyt rakoviny je vyšší 20- až 50-násobne. „Evidujeme približne šesťdesiat bývalých zamestnancov, ktorí ochoreli na rakovinu pľúc,“ upresnil Machata.
Zistiť, či sa azbestové vlákna nachádzajú vo zvýšenej miere v okolí niekdajších závodov, je veľmi zložité. „Výsledky meraní závisia od toho, či fúka vietor, či je sucho alebo vlhko (vtedy sa vlákna držia pri zemi),“ vysvetľuje vedúci centra, v ktorom vyšetrujú vzorky z celého Slovenska aj zo zahraničia. „Ročne je to približne päťsto vzoriek.“
Pomocou špeciálneho elektrónového mikroskopu dokážu pracovníci určiť počet aj druh vlákien vo vzorke. Rozbor zo vzduchu vyjde do 8-tisíc korún, v prípade pevnej vzorky sú to tri tisícky. Služby nitrianskeho pracoviska využíva ročne aj asi dvadsať súkromných osôb. Zaujíma ich napríklad, z čoho je vyrobená strecha na kúpenej chalupe či dlažba.
„Azbest sa nachádza prakticky všade okolo nás. Sú z neho najmä strechy, ale napríklad aj platne na starých balkónoch či bytové jadrá a deliace priečky. Nie je to tak dávno, čo som musel presviedčať kompetentných, aby odstránili z chodieb krajského úradu veľké kvetináče – aj tie boli z azbestu,“ konštatuje M. Machata.
Dodáva, že najhoršie je, keď je azbest obnažený a povrchovo neupravený. Vplyvom počasia, respektíve otrasov (napríklad v telocvični) v ňom vzniknú mikrotrhliny, z ktorých sa uvoľňujú vlákna. „Azbestové materiály treba dať odstrániť profesionálnej firme. V opačnom prípade radšej odporúčam zakonzervovať ich vhodnou farbou alebo špeciálnym náterom. Bytové priečky je vhodné obložiť sadrokartónom.“
Dnes je už azbest zakázané používať. Epidemiológovia odhadujú, že počet ochorení vyvolaných touto prírodnou látkou bude narastať ešte do roku 2020 - teda dvadsať rokov po tom, ako vrcholila spotreba azbestu.
