proti. Argumentujú, že ide o odvodňovací rigol a jeho zavezenie ohrozí ich bezpečnosť. „Rodinné domy a záhrady v nižších polohách môže zaplaviť voda, stekajúca z lesa,“ obávajú sa Štitárčania.
Rigol sa nachádza v lokalite Pod horou. Jeho výmera je 2572 metrov štvorcových, pokrytý je úletovou vegetáciou - vyrástol v ňom les. V okolí sa nachádzajú rodinné domy so záhradami a chaty. Parcela bola predaná začiatkom roka 2004 na základe uznesenia obecného zastupiteľstva. Peniaze použila obec na kanalizáciu.
„Nemám ťažké srdce na obec ani na starostu, pozemok mi predali s dobrým úmyslom,“ hovorí majiteľ, ktorý sa na súde domáha zrušenia kúpnej zmluvy. „Kauza je umelo vyvolaná, má politické pozadie, je za ním bývalá poslankyňa obecného zastupiteľstva,“ tvrdí starosta Pavol Hašúk. Obaja sa zhodujú, že rigol je nefunkčný, sčasti je už zavezený, sú v ňom smeti.
„Akékoľvek politické pozadie kauzy odmietam,“ reaguje bývalá poslankyňa Zita Matejíčková, ktorá už roky bojuje proti zastavaniu rigola. „Dôvody sú čisto ekologické,“ dodáva. Dala vypracovať odborné stanoviská. Podľa nich vznikol rigol ako dôsledok výmoľovej činnosti pri odvodnení pohoria a slúži na odvedenie zrážkových vôd. „Zasypaním môže dojsť k priamemu úbytku podzemných vôd, čo sa prejaví v okolitých studniach budovaných do hĺbky 10 – 15 metrov pod terénom,“ píše sa v jednom zo stanovísk.
V ďalšom hydrogeológ upozorňuje, že realizáciou terénnych úprav a následnou výstavbou rodinných domov príde k podstatnej zmene súčasného stavu územia. „Predpokladám významný vplyv na odtokové pomery najmä pod lokalitou výmoľu, vrátane záhrad a rodinných domov na Fábryho ulici. Nastal by počas intenzívnych prívalových dažďov a spočíval by najmä v plošnom povrchovom odtoku a odnose zeminy do nižších polôh. V prípade neriešenia odvedenia prívalových vôd je možné aj ohrozenie bezpečnosti a majetku občanov. Zámer z environmentálneho hľadiska považujem za nevhodný,“ tvrdí hydrogeológ.
Majiteľ aj so starostom naďalej trvajú na tom, že kauza má politické pozadie. Pavol Hašúk nám povedal, že majiteľovi parcely vyjde maximálne v ústrety pri realizácii jeho stavebného zámeru. „Už nemám záujem stavať v Štitároch. Kauza je namierená proti starostovi, ja na ňu len doplácam,“ tvrdí Nitran.
V prípade sa minulý mesiac konalo prvé pojednávanie. Odročené bolo na neurčito. Sudkyňa si chce totiž osobne v teréne zmapovať situáciu a až potom vytýči ďalší termín. Majiteľ nevylúčil, že sa so starostom napokon dohodnú mimosúdne. „Buď mi vrátia peniaze, alebo parcelu predám.“
K budúcemu využitiu rigola ako stavebného pozemku sa ešte v roku 2004 vyjadril aj Obvodný úrad životného prostredia v Nitre: „Vzhľadom na význam rigolov pre udržanie rovnováhy vodných pomerov v krajine nie je vhodné realizovať akékoľvek stavebné zásahy na tomto pozemku.“ V prípade zámeru vlastníka pozemku predsa len začať so stavebnou činnosťou, bude vraj úrad „rešpektovať ustanovenia príslušnej legislatívy ako aj stanoviská odborníkov v oblasti ochrany životného prostredia“. Úrad vo svojom stanovisku z roku 2004 tvrdí, že bude vychádzať predovšetkým z tzv. princípu preventívnej opatrnosti, „čo v tomto prípade znamená rešpektovanie prírodných zákonov, a teda zachovanie tohto prírodného rigolu ako stabilizujúceho prvku z hľadiska ochrany životného prostredia“.
