jeho manželky Antónie, rodenej Marczibányiovej. Minulý pondelok uplynulo presne 121 rokov od jej smrti. Návštevníkom parku preto sprístupnili mauzóleum, ktoré býva otvorené len dvakrát v roku.
Z desiatich jazier neostalo ani jedno
Kedysi zaberal park štyridsať hektárov a bolo v ňom desať jazier. Dnes nemá žiadne jazero, rybníky zasypali pri rozparcelovaní parku. Leží už len na ploche dva hektáre. Napriek tomu si park zachoval svoj pôvodný ráz. Je v ňom 43 smútočných smrekov, viac ako kdekoľvek inde na Slovensku. Majú rôzne tvary a sú vzácne. „Pred dvomi rokmi nám vandali jeden zo smrekov poliali horľavinou a zapálili. Škodu odhadol odborník na 180-tisíc korún,“ povedal Marián Tomajko zo Záhradníckych služieb, ktoré park spravujú.
Počas dňa otvorených dverí prešlo parkom niekoľko stoviek ľudí. Leží v centre mesta a podľa Tomajka je pre mnohých „alejou pokoja“. Záujem ľudí je aj o miesto, kde odpočívajú poslední Migazziovci, Zlatomoravčania ich rod poznajú. „Ako malé deti sme do parku chodili často, ale nikdy predtým som nebola v mauzóleu, bolo zavreté,“ spomína Vladimíra Holečková, rodáčka zo Zlatých Moraviec, ktorá už desať rokov žije v USA. Počas dvojtýždňového pobytu na Slovensku využila príležitosť a mauzóleum si prezrela v sprievode rodičov.
Mauzóleum Migazziovcov potrebuje opravu
O grófsku rodinu sa zaujímali aj študenti, prichádzali nielen v školských skupinách, ale aj samostatne. „V škole sme sa o Migazziovcoch rozprávali, zaujíma nás ich život,“ povedali žiaci Peter Müller a Branislav Križan. Viliam Migazzi bol tekovským županom a posledným pokračovateľom rodu Migazziovcov, ktorý ním vymrel po meči. Antónia Migazziová pochádzala zo starého šľachtického rodu Marczibányiovcov z Púchova. Mala šesť detí a silný zmysel pre charitu. V Tekovskej župe založila Červený kríž, opatrovala deti aj starcov, starala sa o siroty. „Zomrela 49-ročná na zápal mozgových blán. Pochovali ju v kostole, rok po jej smrti dal Viliam postaviť pre ňu a pre seba mauzóleum,“ hovorí Tomajko.
Mauzóleum je z otesaných kamenných kvádrov. Okrem sarkofágov s erbami grófov je v ňom oltár z bieleho carrarského mramoru. Pred jedenástimi rokmi ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti je v zlom stave a nutne by potrebovalo rekonštrukciu, inak hrozí, že niektoré jeho časti sa zrútia. Peniaze na opravu miesta, v ktorom odpočívajú poslední Migazziovci, chýbajú.