Výskum robia na ľudoprázdnom ostrove

si musia dávať pozor aj na pozostatky munície, ktorá tam zostala z vojny v zálive.

Výsledky spoločného trojročného výskumu boli prezentované minulý týždeň v Nitre. Prítomný bol aj riaditeľ Kuvajtského národného múzea Shehab A. H. Shehab, s ktorým Archeologický ústav SAV podpísal dohodu o spolupráci na ďalší rok.
Ostrov Failaka, z ktorého chcú Kuvajťania vybudovať turistický raj, má bohatú históriu. Napríklad Alexander Veľký ho nazval Ikaros - po hrdinovi z gréckych bájí. Hlavným cieľom výskumu slovenskej expedície sú dve náleziská: osada na pobreží z doby bronzovej Al-Khidr a včasnostredoveká osada Al-Qusur, ktorú založila nestoriánska cirkev.
Približne dvadsaťčlenný slovenský archeologický tím, ktorý dopĺňajú odborníci z Turecka, Belgicka a Kuvajtu, cestuje na ostrov v jesenných, respektíve zimných mesiacoch. „V lete tam dosahujú teploty 50 stupňov Celzia. Vonku sa dá robiť len od jesene do jari. No aj tak sa často stáva, že nemôžeme súvisle pracovať viac ako niekoľko hodín – kvôli silnému vetru,“ konštatuje Karol Pieta. Večery trávia archeológovia na základni, kde skúmajú a spracúvajú nálezy. „Snažíme sa dodržiavať aspoň voľný piatok – ich nedeľu. Vtedy zo slušnosti nepracujeme.“
Zásoby potravín im na ostrov vozia loďou. „Varíme si sami, na striedačku. Máme našťastie kolegu, magistra Jána Haruštiaka, ktorý skôr, než sa dal na archeológiu, vyučil sa za kuchára. Takže máme aj odborníka na varenie,“ hovorí s úsmevom Pieta. Dodáva, že strava je jednotvárna, prevažne ryža a baranie mäso, no dva mesiace sa to dá vydržať.
Na ľudoprázdnom ostrove je vraj najväčšou zábavou futbal, ktorí si občas zahrajú s egyptskými robotníkmi. „Žije tam do päťdesiat ľudí a množstvo škorpiónov a tiav. Tie nám sem-tam pošliapu naše vykopávky. Škorpióny nachádzame pri kopaní, treba si dávať pozor, na čo človek siahne, aby sa nedostal do problémov.“
Opatrní musia byť aj kvôli munícii. „Občas sa ešte nájde, hoci Američania, ktorí tam mali niekoľko rokov posádku, ostrov veľmi starostlivo vyčistili,“ hovorí šéf expedície. Dodáva, že do vojny v zálive, do roku 1991, žilo na Failake asi 14-tisíc ľudí. „Všetkých vysídlili na pevninu. Niektorí tvrdia, že preto, že chcú ostrov premeniť na turistický raj. Teraz je tam len jedna benzínová pumpa, niekoľko policajtov a dve vojenské hliadky.“
Kuvajt je vraj jedna z mála krajín vo svete, kde má Slovensko vysoký zvuk a kde ho nestotožňujú s Československom alebo Slovinskom. „Slovenské kúpeľníctvo tam má 100-ročnú tradíciu. Hádam každý štvrtý Kuvajťan už bol na Slovensku. Pokladajú nás za spriatelenú krajinu bez nejakých rasových predsudkov,“ vysvetľuje Karol Pieta. Dobré meno Slovensku robia v Kuvajte aj naši archeológovia. Pomáhajú odkrývať históriu ostrova a sprístupniť ju turistom.