Miňo Stoch - budúci ujo a šofér

Mladík z Cabaja-Čápora si naďalej užíva pravý futbalový sen v Londýne. Útly chlapec Miroslav Stoch dokazuje svoje futbalové majstrovstvo vo farbách Chelsea Londýn. Po náročnej premiérovej sezóne sa z Anglicka vrátil uplynulý pondelok a ochotne sa s nami podelil o dojmy, nielen na futbalové témy.
- Máte za sebou prvý rok v tíme „the Blues“, ako teda hodnotíte svoje účinkovanie?
- Tak v prvom rade len fakt, že som hráčom takého veľkoklubu, akým Chelsea určite je, znamená úspech. Prakticky od začiatku som sa stal členom základnej zostavy klubového dorastu a od približne stredu sezóny som hrával aj za seniorskú rezervu. V tíme dorastencov som sa stal najlepším strelcom, takže som nadmieru spokojný, i keď vždy to môže byť aj lepšie.
- Ako by ste charakterizovali klub Romana Abramoviča? Aký vlastne je najbohatší Rus na svete?
- Chelsea, rovnako ako jej šéf, má len tie najvyššie ciele, čoho sú si dobre vedomí všetci hráči, ako aj tréneri. Abramovič je maximalista, chce vyhrávať a vybudovať najlepšie mužstvo na svete. Hovorí sa, že nevie po anglicky a všade sa pohybuje s tlmočníkom.
- Akú súťaž hrá „osemnástka“ klubu?
- Mužstvo pôsobí v prvej anglickej dorasteneckej lige, ktorá je rozdelená do štyroch desaťčlenných skupín. Súperov máme väčšinou z Londýna.
- Ako by ste porovnali tamojšiu dorasteneckú súťaž s tou slovenskou?
- Aj zásluhou legionárov je oveľa kvalitnejšia. Nasadenie hráčov, tempo hry, taktická a individuálna schopnosť jednotlivcov sú na najvyššej úrovni. Dovolím si tvrdiť, že niektoré majstrovské zápasy anglickej dorasteneckej ligy sa vyrovnajú kvalitou i nasadením našej Corgoň lige.
- Napriek mladému veku ste do veľkého kolotoča futbalu naskočili bez väčších problémov. Pre väčšinu talentov býva veľkou prekážkou adaptácia na nové prostredie. Mali ste rovnaký problém?
- V mojom prípade som problémy s adaptáciou nemal, pretože pred príchodom som už v klube párkrát bol. Poznal som prostredie, trénerov i spoluhráčov, takže som nešiel do neznáma. Jediným problémom bola v začiatkoch jazyková bariéra, lebo pri príchode boli moje znalosti angličtiny naozaj minimálne, avšak každým dňom sa to už len zlepšovalo.
- Čo vám najviac pomohlo?
- Bol som hodený do rieky, a tak som jednoducho musel plávať. Keďže v klube pôsobí pomerne veľa cudzincov v mládežníckych kategóriách, vedenie jazyk nezanedbáva a pre mladých hráčov zaobstaráva raz do týždňa v akadémii hodiny angličtiny. Vyučovanie bolo každý pondelok, keď nebol v doraste tréning.
- Prvý deň v týždni je zároveň hracím pre majstráky béčka.
- Školu som nikdy nevynechal. Ak som bol nominovaný na zápas rezervy, utekal som na duel priamo z angličtiny.
- Vám však bol, na rozdiel od ostatných spoluhráčov, pridelený iný lektor...
- Áno, anglický jazyk ma učí Slovenka. Bolo to rozhodnutie vedenia, ktoré rešpektujem a vyhovuje mi. Spočiatku som si musel zvyknúť hlavne na prízvuk Angličanov.
- Dá sa povedať, že už „spíkujete“ úplne v pohode?
- Samozrejme, už sa dorozumiem a každodennú bežnú komunikáciu zvládam. Prečítam si aj noviny, podstatu vždy chápem. Najviac hltám športové strany. Rovnako je to s televíziou. Priznám sa, že je dosť slov, ktorých význam ovládam, no neviem ich správne napísať.
- V ktorej časti metropoly žijete?
- Bývam v štvrti na severe Londýna, ktorá je spojená s Cobhamom, kde je tréningové centrum Chelsea. Býva tu aj veľa futbalistov A-tímu. Neďaleko sa nachádza aj známa časť Wimbledon.
- Keď sme už pri nej. Chystáte sa aj na najstarší tenisový turnaj na svete? Druhý grandslamový turnaj sa uskutoční od 25. júna do 8. júla.
- Na Britské ostrovy odlietam 3. júla, prvý tréning máme naplánovaný o dva dni neskôr. Ak budem môcť, tak by som si rád vychutnal záverečné súboje na posvätnej wimbledonskej tráve naživo v hľadisku.
- Bývali ste v rodine spolu s dvoma spoluhráčmi. Kto mal na starosti domáce práce?
- Mojimi spolubývajúcimi boli Švajčiar Jonas Elmer a Fín Tomi Saarelma. Upratovanie, pranie a žehlenie sme zvládali sami.
- Zmení sa situácia od novej sezóny po príchode ďalšieho Slováka, Košičana Lalkoviča?
- Áno, v novom ročníku budem bývať spolu so 14-ročným Milanom a jeho otcom. Oznámil nám to šéf mládeže Frank Andersen.
- Ako a s kým trávite voľný čas? Chodíte sem-tam aj na diskotéky?
- Najradšej surfujem na internete alebo s jedným slovenským kamarátom vybehneme do blízkeho nákupného centra Kingston, kde si vyberám oblečenie. Na diskotéky nechodím, lebo v Anglicku sa môžu týmto spôsobom zabávať zo zákona iba tí, ktorí dovŕšili 18 rokov. Zabaviť sa môžem teda iba teraz na Slovensku.
- Historické pamiatky vám veľmi nevoňajú? Nestratili by ste sa ešte v Londýne?
- Úprimne musím povedať, že starobylé budovy alebo múzeá ma nezaujímajú. Čo sa týka orientácie v meste, tak celý Londýn zmapovaný nemám. Dobre poznám okolie Stamford Bridge a Cobhamu, v ostatných štvrtiach by som sa možno aj stratil.
- Prirodzene, vášmu zraku neuniknú ani anglické dievčatá. Aké sú podľa vás Angličanky?
- Tak, žiadna sláva to nie je, cha-cha. So Slovenskom sa v tomto prípade nemôžu porovnávať, pretože naše baby disponujú kvalitou. Slovenky sú bezpochyby oveľa krajšie.
- Máte priateľku?
- Momentálne nemám, ale niečo sa už rysuje. Nechcel by som to však zakríknuť. Uvidíme.
- Aký je váš plán počas pobytu doma?
- Prvý týždeň som si chcel hlavne oddýchnuť, navštíviť rodinu a kamarátov. Párkrát som bol aj v posilňovni. Začal som i s autoškolou, takže sa nenudím. Prvé jazdy na trenažéri mám úspešne za sebou. Pred týždňom som sa začal intenzívne pripravovať na novú sezónu s nitrianskou devätnástkou. Ako doplnkový šport hrám hokejbal na Klokočine.
- Plánujete letnú dovolenku k moru?
- Nie, lebo nechcem zmeškať príchod prvého potomka sestry Mirky. Termín má 18. júna.
- Momentálne máte prerušené štúdium na strednej stavebnej škole v Nitre. Chcete ju v budúcnosti dokončiť?
- Určite áno. Za sebou mám prvý ročník, uvidíme, čo bude ďalej. Momentálne je prioritou futbal, ale raz by som si chcel spraviť maturitu.
- Aké sú vaše ambície pred štartom novej sezóny?
- Základom všetkého je pevné zdravie a dúfam, že sa mi zranenia budú vyhýbať. Chcem hrať stabilne za seniorské béčko a svojimi výkonmi prispieť k čo najlepším výsledkom kolektívu.