i Jozefína.Na balkóne dôchodkyne ich zvyčajne čaká kvetináč naplnený hlinou. Inú výstelku neznesú, pokosenú trávu samica raz vyhádzala. Do črepníka samička nakladie vajíčka a takmer päť týždňov na nich sedí. „Nesmiem ju rušiť, je to dravec a potrebuje pokoj. Kedysi mi dovolila vyjsť na balkón, aj keď veľa som tam toho robiť nemohla. Teraz je samica veľmi útočná,“ hovorí prekvapená pani Jozefína. Zdôvodňuje to krmivom, ktoré hodila sokolom. Skúsila im dať hovädzie mäso. Najskôr ho prijali, potom hovädzie samička striktne odmietla. Odvtedy je na svoju ochrankyňu nevrlá.
Pani Mrštinová sokoly kŕmi mäsom, zjedia bravčové, pečienky či slezinu. Niekedy ide sokolom polovica z toho, čo si Jozefína pripravuje na obed. „Neľutujem to, mali by sme sa naučiť starať sa o dravcov, sú užitočné,“ vraví. Nakŕmiť malých sokolíkov je podľa nej ťažké. Stará sa o ne samec, a ten často nestíha utíšiť naraz päť hladných nariekajúcich krkov. Pre svojich potomkov loví myši a hrabošov.
Sokol hniezdi v panelákoch len zriedka. Neprekáža Jozefíne Mrštinovej ich prítomnosť? „Obmedzujú ma, ale mám ich rada. Stalo sa už, že prišla suseda, pretože ju sokol rušil. V noci si vykračoval po jej parapete a robil buchot, okrem toho kvílil. Zobrala som ho k sebe.“ Raz sa sokol stratil. Po štyroch dňoch ho doniesla susedka, našla ho zraneného na svojom balkóne. Pani Jozefína sa oňho dôsledne postarala, vzala ho k veterinárovi.
V okolí paneláku iný sokol údajne nie je. „V Nitre ich kedysi bývalo podstatne viac ako teraz. Postupne sa vytrácajú,“ myslí si pani Mrštinová.
Sokoly sa podľa odborníkov usadzujú na panelákoch zriedkavo, len vtedy, ak nemajú vytvorené iné prírodné podmienky na hniezdenie. „Asi v blízkosti loviska nenašli vhodné miesto na osadenie hniezda. Teritórium na lov je u sokola asi desať kilometrov štvorcových,“ povedal ornitológ Ľudovít Chládek. V tomto priestore sa snažia nájsť si aj miesto na hniezdenie. „V meste sa zvyknú usádzať na vysokých miestach, napríklad na teplárenských komínoch,“ dodal Chládek.
Sokol loví počas letu, preto sa využíva napríklad na letiskách, kde napomáha plašeniu vtákov, ktorí by mohli ohroziť vzlietajúce stroje.
Sokol myšiar je sťahovavý vták. Jeho zásluhou nedochádza k premnoženiu vrabcov. Prilieta v marci a odlieta na jeseň. Je možné, že jeho mestská populácia sa časom prispôsobí na trvalý pobyt. Sídli vo voľných priestranstvách, často ho však vidieť aj na vysokých budovách a starých vežiach.