Dedinka má bronzovú pani a po rokoch aj starostku
„Dôveru občanov si veľmi vážim, chcem byť starostkou pre všetkých obyvateľov bez výnimky. Vážim si výsledky samosprávy v minulom období, chcem však zmeniť štýl práce a prístup k ľuďom. Verím v dobrú spoluprácu s poslancami obecného zastupiteľstva - rozhodujúceho článku samosprávy. Ako mnohé iné, aj Dedinka má problém s demografickým vývojom, ktorý zaostáva za prirodzenými potrebami obce. Rodí sa menej detí. Ľudia hľadajú pracovné a životné príležitosti v iných regiónoch. Prináša to značné problémy pre základnú i materskú školu. Máme dostatočne vybudovanú obec pre dôstojný a kvalitný život, výstavbou nájomných bytov sa snažíme vytvárať podmienky pre mladé rodiny. Spolu s organizáciami v obci, občianskou verejnosťou a mládežou chcem venovať všetky sily v prospech rozvoja obce a životných podmienok jej obyvateľov,“ uzatvára starostka Viera Belanová (na snímke).
Predminulú sobotu sa stretla s občanmi na majálese, ktorého tradíciu tu obnovili. V prekrásnom prírodnom prostredí pri kaštieli všetkých zabávala hudobná skupina z Dolného Pialu. Zábava a radosť patrí predsa k životu. Starostka Belanová už má za sebou prvý sobáš aj uvítanie nového občana obce. „Chcem dať najavo, že samospráva si ľudí váži a chce byť s nimi v trvalom kontakte.“ Jubilantom posiela osobný pozdrav, ľudí nad 50 rokov tu pozývajú na obecný úrad. Reakcie sú rôzne – kto však žije osamotene alebo mu život komplikujú zdravotné problémy, záujem ocení. Najmä v malých dedinách nie je ťažiskom samosprávy politika, ale každodenná práca pre ľudí. Treba teda odstrániť všetko, čo ľudí rozdeľuje a naopak – hľadať spoločné ciele. Jedným z nich je, aby sa Dedinka viac prezentovala ako člen združenia mikroregiónu Termál, aby ju navštevovalo stále viac milovníkov vidieka a histórie.
Z histórie obce
Obce Dedinka v okrese Nové Zámky má približne 800 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1227. Pomenované bolo podľa zemepána Andráša Kurthyho, ktorému za jeho hrdinstvo kráľ Béla IV. daroval šľachtický titul a majetky. Časti obce sa volali Malý a Veľký Fajkurt, po vojne dostali spoločný názov Dedinka, ktorej súčasťou je aj bývalý Malý Fajkurt – Hurbanovce. Obec leží na rozhraní novozámockého a levického okresu v priesmyku dlhom niekoľko kilometrov. V strede medzi kopcami tečie potok, ozdobou tunajšej krajiny je rybník.
V obci stojí kaštieľ pochádzajúci z roku 1850. Do roku 1947 bol majetkom Natálie Petrovič a slúžil ako rodinné sídlo. Neskôr ho využívali ako kultúrny dom, knižnicu, materskú školu a poštu. S finančnou pomocou fondu Sapard ho zrekonštruovali a hoci nemá oficiálny štatút chránenej kultúrnej pamiatky, tvorí jadro historickej časti obce. Modernou dominantou obce je kultúrny dom so sídlom obecného úradu. V parku vedľa neho stojí nevšedné sochárske dielo – Bronzová pani.
Podľa archeológa Jozefa Paulíka sa v mladšej dobe kamennej na našom území vykryštalizovali dve etnické spoločenstvá: velatická a čakanská. V náboženstve vtedajšej doby dominuje militaristická symbolika, vedúca náčelnícka vrstva si vyžadovala posmrtné výsady vo forme nákladných pomníkov – mohýl. Popredný bojovník – veliteľ bol pochovaný v plnom výstroji a s kompletnou výzbrojou. Význačné ženy sa spopolňovali v slávnostnom pohrebnom rúchu. Ich dominantné postavenie v náboženskom živote dokladujú súbory kultových šperkov
v hroboch, ako môžeme vidieť práve v prípade ženy pochovanej v Dedinke. Podľa archeológa bronzová pani nebola pani, ale dievča. Hovorí to aj tvar sochy, výraz tváre a postoj. Pôsobí veľmi nežne, dievčensky a milo. Cieľom bolo zachytiť výnimočnosť archeologického nálezu a tým aj obce Dedinka pri Nových Zámkoch. Objavenie mohyly z 13. storočia pred naším letopočtom sa považuje za svetový unikát.
V škole vyrastá budúci literárny autor fantastiky
Dávid Hamran je deviatak a píše od jedenástich rokov. Má rád knihy a osobitne rozprávky, preto si zaumienil, že nejaké napíše aj on. Dokonca ich chce dostať do filmovej podoby (jeho brat Marek – ôsmak – sa pridal, že on ich v tom prípade bude režírovať).
V spolupráci s učiteľkou Mgr. Luciou Dolákovou poslali poviedku do literárnej súťaže o cenu Zlaty Dvončovej, ktorú organizovalo Krajské osvetové stredisko v Nitre. Práve jeho práca zvíťazila.
Možno pochytil niečo z literárneho štýlu Tolkiena a Lewisa. Píše poviedky, dokonca sa pustil do knihy, ktorá by mala mať tri časti. Obsahovo a žánrovo sa zameriava jednoznačne na fantastiku. „Myslím, že téma musí človeka najprv vnútorne zaujať,“ hovorí Dávid. „V mysli sa mi vynárajú obrazy a podnety, z ktorých ako keby som čítal príbehy. Možno by som mohol písať poviedky pre deti mladšej vekovej kategórie, ale neviem, či by u nich uspeli. Takže sa nebudem obmedzovať na žiadnu vyhranenú skupinu. Chcem posielať práce do rôznych súťaží, aby moju tvorbu ohodnotili porotcovia - odborníci.“
Dávid si verí, cíti v sebe veľký tvorivý potenciál a prejavil neskromné želanie vydať svoje práce. Vďaka zanieteniu pre tohto ušľachtilého koníčka sa mu nakoniec, dúfajme, podarí naplniť svoje ambície a nájsť vydavateľa.
Výdaj liekov
Zaujalo nás, ako v Dedinke zmenili systém zdravotníckej starostlivosti o obyvateľov. Pri výdaji liekov sme zastihli Helenu Juríkovú (na snímke vpravo hore). „Nás, starších obyvateľov obce, je veru dosť a veľmi si ceníme, ako nám vedenie obce vyšlo v ústrety. Ordinuje u nás lekárka, jednoduchší je aj výdaj liekov. Na obecnom úrade odovzdáme recept a na druhý deň si prídeme po lieky. Nemusíme cestovať, ušetríme čas aj peniaze, ktorých ako dôchodcovia máme poskromne. Už predtým sa o tom hovorilo, ale dočkali sme až teraz. Záleží naozaj len na pochopení a porozumení.“
Akcie školy v tomto školskom roku:
• projekt Komparo pre žiakov 9. ročníka
• turnaj v riešení hlavolamov a sudoku
• Európsky deň rodičov a škôl s tvorivými dielňami (batikovanie, adventné vence, ikebany, zdobenie perníkov, výroba vianočných darčekových predmetov, čitateľských denníčkov z vlastnoručne vyrobeného papiera)
• Venček
• výstava tekvíc v miestnom parku
• účasť na prehliadke amatérskych tanečných súborov v Palárikove
• plavecký výcvik
• maškarný a rodičovský ples
• dejepisný Milionár, účasť na súťažiach a predmetových olympiádach
• účasť na celoslovenskej speváckej súťaži Dilongstar v Trstenej, čitateľská súťaž Čítame s Osmijankom
• od októbra v ZŠ vydávajú časopis Školská pavučina
Najväčším bohatstvom obce sú ľudia
Ani nebolo treba ďaleko chodiť – stretli sme sa priamo na obecnom úrade. Jozef Marko odpracoval 24 rokov vo Váhostave a v Prahe, so svojím bratom boli vychýrení autobagristi. Ľudia z Dedinky za prácou vždy dochádzali a z rôznych kútov bývalého Československa prichádzali o nich dobré referencie. Zoznámili sme sa aj s rodinou Švaňových, ktorých syn Matej napriek svojmu telesnému hendikepu ešte aj športuje. Dostala sa nám do do rúk zaujímavá práca študenta šurianskeho gymnázia (dnes už vysokoškoláka) Mariána Molnára, ktorý v rámci študentskej vedeckej a odbornej činnosti napísal prácu o histórii obce Dedinka. Áno, ľudia sú tým najväčším bohatstvom. Len si treba vážiť jeden druhého, mať k sebe bližšie a nezabúdať na spoločnú hrdosť, že pochádzame z jednej obce, z Dedinky.
Majú žiakov z troch obcí
Mladý pedagogický kolektív pod vedením Mgr. Alžbety Mičíkovej (na snímke) nadväzuje na prácu svojich predchodcov. Obec na severnom okraji okresu sa pozdvihla na súčasnú úroveň aj vďaka viacerým osobnostiam a rodákom, ktorí dostali elementárne vzdelanie práve v tunajšej škole. Napriek nespornému pokroku niektoré problémy stále čakajú na riešenie – predovšetkým chýba telocvičňa a zabezpečenie školského stravovania. Z pedagógov, ktorí v škole pôsobili, poďakujme aspoň bývalým riaditeľom Jánovi Terchovi a Jánovi Kutrľovi, bývalému zástupcovi Jozefovi Zattoviczovi a ďalším, ktorí v škole pracovali.
Základnú školu s materskou školou v Dedinke navštevuje v súčasnosti 98 žiakov z Dedinky, Pozby a Bardoňova. Na prvom stupni je 31 žiakov (prvý ročník neotvorili), na druhom 67. V škole pracuje jedenásť krúžkov: dva počítačové, umelecký, výtvarný, čitateľský, popoludnie s rozprávkou, anglického jazyka, redakčný, zdravotnícky, športovo-turistický, ľudových remesiel a tradícií. V spolupráci s obecným úradom každoročne organizujú výstavy žiackych prác s tematikou Vianoc, Veľkej noci, Dňa matiek, jesene, spojené s kultúrnymi vystúpeniami detí. Počas roka organizujú súťaže vo futbale a vybíjanej, zber papiera, exkurzie do hurbanovskej hvezdárne, múzea, knižnice, navštívili aj koncentračný tábor v Oswienčime. V rámci projektu Otvorená škola dvakrát do týždňa otvárajú Internetový klub pre verejnosť, počítače využívajú škôlkari, redakčný a dva počítačové krúžky. Počas Mesiaca úcty k starším deti ukázali prácu na počítačoch aj starým rodičom.
Materskú školu navštevuje pätnásť detí, o ktoré sa stará učiteľka Irena Bystrianska. Škôlka má poldennú dochádzku bez podávania stravy. Tu nás prijali najúprimnejšie – deti zaspievali, zarecitovali riekanky. Sú rovnako bystré ako tie, ktoré navštevujú škôlku celodenne. Len sme si pomysleli, že by sme nechceli byť v úlohe učiteľky, ktorú nemá kto zastúpiť ani na minútu. V Dedinke si o to viac uvedomujeme, aké dôležité je aj v týchto podmienkach starať sa o všestrannú výchovu každého malého človiečika.
Náleziská z mladšej doby bronzovej
V roku 1974 archeológ Jozef Paulík z Archeologického múzea v Bratislave odkryl mohylu z mladšej doby bronzovej – tzv. čičianskej kultúry. Mala priemer 20 metrov, výšku asi 150 centimetrov (kopec sa však postupne znižoval obrábaním pôdy). Pozostatky mŕtveho boli uložené v štvoruholníkovej jame v strede plochy. Vo východnej časti mohyly boli ďalšie tri žiarové hroby. Vo všetkých boli (súdiac podľa výbavy) ženy alebo dievčatá. Podľa výskumu sa zdá, že šlo o dobrovoľné alebo nútené sprevádzanie mŕtveho
v centrálnom hrobe na druhý svet. V najbohatšom z týchto hrobov sa našla v tom čase v strednej Európe najkompletnejšia súprava ženských šperkov a bronzových súčastí odevu v súdobých žiarových hroboch vôbec. V blízkosti mohyly bola pravdepodobne
i osada čičianskej kultúry. Materiá-
ly z mohyly odviezli na analýzu do Slovenského národného múzea v Bratislave.
Tento hrob je svetovým unikátom. Nemecký archeológ Hermann Müller – Kappe vypracoval rebríček najznámejších žien sveta v 13. storočí pred n. l. Dámu z Dedinky zaradil na siedme miesto v celosvetovom meradle. V rámci programu Obnova dediny odhalili v septembri 1999 pri obci Dedinka pamätník Podunajskej kráľovnej.
(z práce študenta MariánaMolnára)
