Článok pokračuje pod video reklamou
Nitriansky rodák Ján Mojto emigroval do Nemecka
v roku 1969. Mesto, v ktorom bol v tridsiatych a štyridsiatych rokoch minulého storočia starostom jeho dedo Fraňo Mojto, opúšťal ako mladý študent. V rokoch totality sa nemohol kontaktovať s rodinou, ktorá bola pre jeho emigráciu prenasledovaná. Dnes patrí k najúspešnejším Slovákom žijúcim v Nemecku – prepracoval sa medzi európskych a svetových filmových producentov.Vzťah k filmovaniu zdedil po otcovi (najstaršom synovi starostu), ktorý už pred sedemdesiatimi rokmi natočil niekoľko desiatok amatérskych filmov. Ján Mojto vyštudoval literárnu vedu a históriu a o niekoľko rokov sa zamestnal vo filmovom priemysle. Bol dlhoročným spolupracovníkom Lea Kircha, majiteľa jedného z najväčších európskych mediálnych konglomerátov Kirch Gruppe, a postupne sa stal jeho blízkym spolupracovníkom.
V roku 2002 došlo k najväčšiemu bankrotu v dejinách nemeckej mediálnej brandže - krachu Kirchovej spoločnosti. V tvrdom boji v konkurznom konaní o Kirchov majetok zvíťazil práve emigrant z Nitry. Získal spoločnosť, ktorá má práva na celovečerné filmy na celom svete. V súčasnosti je majiteľom produkčnej spoločnosti EOS, ktorá produkuje historické filmy a televízne seriály, napríklad Napoleon, Pád Tretej ríše či Vojna a mier. V rukách Jána Mojtu sú podľa oficiálne prístupných informácií aj najväčší európsky filmový archív Betafilm a firma Kineos, ktorá vlastní vysielacie práva na 12-tisíc filmových a televíznych titulov. Vlastní aj hudobnú televíznu stanicu Classica a produkčnú firmu Unitel. A aby jeho príbeh mal naozaj takmer neuveriteľnú filmovú pointu, rodák spod Zobora si vzal za manželku príslušníčku nemeckej šľachty.
Tvrdenie, že z Nitry emigroval ako chudobný slovenský študent, Ján Mojto koriguje: „Ja som odišiel veľmi bohatý, inak by sa mi toto všetko nebolo podarilo. Mal som totiž v „batôžku“ veci, za ktoré vďačím rodine, v ktorej som vyrástol, a mestu Nitra, z ktorého pochádzam.“
Z lektora scenárov sa vypracoval na najvýznamnejšieho predstaviteľa európskych filmových koprodukcií, ktorý dnes rozhoduje o finančne náročných projektoch a obrat jeho firmy dosahuje niekoľko desiatok miliónov eur.
Do Bratislavy prišiel minulý týždeň na pozvanie Jána Čarnogurského, zakladateľa Bratislavskej vysokej školy práva. Ján Mojto prednášal o médiách ako predmete podnikania, nástroji moci a prvku kultúry. Práve jemu médiá priniesli slávu aj uznanie. Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung ho označil za „slovenského Ikara, ktorý povstal z popola Európy“. O každom väčšom projekte svojej spoločnosti, ktorých sú stovky, musí rozhodnúť on sám a od jeho rozhodnutia závisí, či sa pustí do úspešného projektu. Ako mediálny magnát prekročil hranice Nemecka smerom na európsky aj svetový trh a získal európsku Cenu za integráciu a kultúrne zásluhy v oblasti médií.
„Životný príbeh Jána Mojtu je z látky, z ktorej sa tkajú filmové príbehy,“ skonštatoval Ján Čarnogurský. A má pravdu.
