Licencia na aroganciu

cestnej premávke.
Títo vodiči nás učia iné než inštruktori v autoškolách. Naučia nás, že bezpečná vzdialenosť od pred vami idúceho vozidla musí byť pre vás taká, akú vám ju oni vymedzia v desatine sekundy. Naučia vás, že šípky označujúce smer jazdy v jazdných pruhoch sú prežitkom, pretože jazdiť sa v týchto pruhoch dá aj celkom inak, nevadí, ak trošičku ohrozíte niekoho iného.
Jednému z takýchto vodičov som neodpustil a napísal som tento článok. Piateho júna o 7.50 hodine, odbočujúc z Triedy A. Hlinku doprava na „Staré letisko“ (Nábrežie mládeže), mi vodič v aute so zrkadlovým trojčíslom poďakoval. Poďakoval mi za to, že ma nielen obmedzil, ale i ohrozil v jazde, a naviac i za to, že som do neho nenarazil iba vďaka dobrým reflexom. Poďakoval mi jednou rukou telefonujúc, a druhou ukazujúc vztýčeným prostredníkom kdesi do nebies.
Takýchto vodičov, ktorí testujú bezbrannosť a trpezlivosť ostatných účastníkov cestnej premávky, je medzi majiteľmi lukratívnych ešpézetiek viac (dostali ich, samozrejme, náhodou, tak ako to už bolo niekoľkokrát medializované).
Z trochu inej kávy sú i niektorí roznášači talianskych jedál, a taktiež minináhrady MHD. Títo, i keď si navzájom nie sú navonok podobní, svoje naliehavé úlohy vyplývajúce im z povolania plnia nadmieru zodpovedne. A túto zodpovednosť povýšili i nad dodržiavanie dopravných predpisov, a tak patria medzi najrýchlejšie jazdiace firemné vozidlá v okrese.
My, vodiči, by sme dokonca mohli policajtom radiť, kde a akým spôsobom sa často porušujú dopravné predpisy, a kde by za pár minút „mali zarobené“.