Písmo:A^-|A⁺00

Mnohé práce priniesli úprimné vyznania detí o vzťahu ku krajine, v ktorej žijú, i posolstvá tých, ktorých osud či práca rodičov zaviali mimo vlasť svojich dedov a starých materí. Úsmev porotcov vyvolali popri iných takéto vyznania: Za doláre ani za marky, nezamením na haluškách oškvarky, Pre slovenské brušká je najlepšia haluška, Pamätám si otcovo zaucho, keď som povedal, že nechcem bývať v malej krajine, Slovensko je mama, tato a Miro Šatan - ruku na to, Slovenčina chutí ako strakatá fazuľka, Slovensko je krajina ako malá perina, a tiež Slovensko môžete zabaliť do škatuľky, ale jeho krásy ťažko ukryjete. Niektoré deti sa pokúsili aj o dlhšie rýmované texty. Takými sú popri iných: Po slovensky mama spieva, po slovensky brat sa hnevá, po slovensky otec bije, na Slovensku sa mi žije! alebo Úsmev mojej starej mamy, starký, ktorý zamáva mi, len čo zočí moju hlavu, už mu oči v slzách plávu, od radosti, že sme spolu. Vzácne myšlienky položili na papier deti slovenských rodičov žijúce v zahraničí. Táňa zo Srbska napísala: Mojim predkom sa napriek veľkým ťažkostiam a prekážkam podarilo zachovať si svoj jazyk, obyčaje, tradície, kroje. Som hrdá na to, že som dolnozemskou Slovenkou. Jej kamarátka Malvína sa pochválila: Slováci sú u nás v Srbsku už 250 rokov. Ešte stále vieme dobre po slovensky. Radosť detí zo zahraničia z možnosti zúčastniť sa literárnej súťaže, no najmä z návštevy Slovenska vyjadrujú aj slová z práce Oxany z Užhorodu: Páčili sa mi obrázkové knihy o Slovensku. Jedna bola o Bratislave. Tajne som veľmi túžila vidieť to krásne mesto z knihy. A mne sa to splnilo. -tasr-

Článok pokračuje pod video reklamou