Je manželkou, mamou, trénerkou, podnikateľkou, vynikajúcou športovkyňou a dokonca aj módnou návrhárkou a krajčírkou pre vlastné potreby.
Napriek tomu, že rodičia nešportovali, Mária Kuriačková, narodená v znamení škorpióna, sa pri športe cítila ako ryba vo vode od detstva a telovýchovu aj vyštudovala. K športu pritiahla aj svoju mladšiu sestru Moniku a nemálo ocenení má vo svojej detskej izbe Marikina dcéra Ivanka, víťazka Slovenského pohára v triatlone mladších žiačok. A čo na to manžel, inak ortopéd Martin? Na jeho manažérske schopnosti a lekársku starostlivosť sa môžu spoľahnúť obe. Toto i iné o sebe, záľubách a rodine prezradila mnohonásobná majsterka Slovenskej republiky v triatlone a triatlonistka desaťročia Mária Kuriačková.
Odkedy sa venujete triatlonu?
Prvé preteky v triatlone som absolvovala v roku 1983 v Kozárovciach. Študovala som vtedy na Strednej pedagogickej škole v Leviciach. Súťažila som v plávaní na jeden kilometer, v cyklistike na sto kilometrov a v behu na desať kilometrov. Tohto športu sa držím dodnes. Patrím k nestorom triatlonu na Slovensku a okrem toho, že som trénerkou plávania vo vlastnej súkromnej plaveckej škole, pripravujem aj pretekárov na súťaže v plaveckých disciplínach a v triatlone v centre talentovanej mládeže. Som trénerkou športového klubu Atóm Levice a svoje deti mi rodičia zverujú dennodenne už o šiestej ráno v krytom bazéne.
Vaše meno sa v triatlone skloňuje dosť často. Stíhate aj iné aktivity popri vyhrávaní cien?
Ale isteže. Som aj poslankyňou Mestského zastupiteľstva a predsedníčkou komisie športu. Okrem toho sa venujem škole plávania a rodine. Všetko si vyžaduje veľa času, ale napriek tomu presne viem, aké dve veci by som si zobrala na opustený ostrov: boli by to bicykel a šijací stroj. Zaujímam sa totiž o módu, preto si navrhujem a šijem modely pre seba i pre dcéru. Baví ma to rovnako ako šport.
Na čom jazdíte a koľko kilometrov najazdíte?
Ak máte na mysli auto, vlastním už tretí rok Citroen Pluriel kabriolet. Je to malé autíčko, ale zmestí sa mi do neho bicykel. Je praktické a všade sa s ním dostanem. Dvakrát viac kilometrov však najazdím na bicykli Trek s karbónovým rámom. Váži iba sedem kilogramov a jeho cena sa pohybuje okolo tristotisíc korún. Sponzorov, ktorí sa mi na bicykel poskladali, bolo viac. Za mesiac najazdím na bicykli asi tisíc kilometrov, čo je približne jednosmerná cesta do Chorvátska.
Na čo teda vlastne auto vôbec využívate?
Vozím deti na plavecké preteky, chodím na ňom do práce. Inak som stále na bicykli.
Čo hovorí na váš a dcérin športový zápal manžel?
Martin ma v triatlone vždy podporoval, precestoval so mnou celú Európu. Teraz pôsobí vo výkonnom výbore Slovenskej triatlonovej únie, je predsedom športového klubu Atóm Levice a ako lekár vždy dbá o náš zdravotný stav. A športuje taktiež, rád si s nami ide zabehať.
Trénujete početnú skupinu detí. Necítite sa niekedy unavená?
Ale samozrejme. Práve preto, napriek dennodennému tréningu, dokážem aj odpočívať. Keď treba a cítim to, vypustím niečo z tréningu. Dá sa to, keď viem, že ďalší deň to po oddychu opäť zvládnem. Uvedomujem si, že športom má človek podporiť svoje zdravie, a nie naopak. Poznať mieru je pre športovca veľmi dôležité.
Autor: Katarína Kopcsányiová