vštevujú ju pacienti z celého kraja.
„Upozorniť lekára na bolesť nie je v žiadnom prípade znakom vašej slabosti,“ konštatuje anesteziologička a algeziologička, ktorá sa liečbou bolesti zaoberá už tridsať rokov.
„Akútna bolesť je väčšinou dobrá v tom slova zmysle, že pacienta privedie k lekárovi. Keď sa jeho problém vyrieši, bolesť postupne ustúpi. No je aj bolesť chronická, ktorá mnohokrát pretrváva do konca života. Možno ju rozdeliť na nádorovú a nenádorovú (napríklad rôzne degeneratívne ochorenia kĺbov, chrbtice). Našou úlohou nie je len bolesť liečiť, ale zistiť, či sa dá problém, ktorý ju spôsobuje, odstrániť. Ak sa aj nedá, dokážeme pacientovi pomôcť bolesť kontrolovať. Používame na to postupy farmakologické (lieky proti bolesti) a nefarmakologické, ako napríklad rehabilitačné a psychologické postupy, akupunktúru a podobne,“ hovorí Katarína Mičiaková.
Chronická bolesť človeka úplne zmení. Berie mu spánok aj radosť zo života, spolu s pacientom trpí celá rodina. Napriek tomu má z liečenia bolesti časť verejnosti – aj odbornej – stále strach. Boja sa závislosti na opiátoch. Analgeziológovia však tvrdia, že pri správne predpísanom prípravku zo skupiny opioidných analgetík je výskyt psychickej závislosti len veľmi ojedinelý. „Vhodná liečba prináša úľavu pacientovi aj jeho blízkym, zvyšuje kvalitu života. Musí byť však dobre „ušitá“ na mieru. Mnohí pacienti sa vďaka nej môžu po rokoch normálne vyspať.“
Na liečbu bolesti sa dnes používajú aj špeciálne náplasti, ktoré nezaťažujú tráviaci trakt. Niektorí pacienti doktorky Mičiakovej využívajú aj osobné malé pumpičky, cez ktoré sa liek postupne uvoľňuje do podkožia.
Chronickej bolesti sa začali odborníci vo zvýšenej miere venovať v 60-tych rokoch. „V minulosti sa vnímala len ako sprievodný znak nejakej choroby, teraz sa už považuje za samostatnú chorobu. Je to celospoločenský problém, pretože človek často príde o prácu, uzatvára sa do seba, má depresie,“ vysvetľuje lekárka.
V kraji fungujú len dve ambulancie chronickej bolesti (v Nitre a Topoľčanoch). Podľa K. Mičiakovej by sa ich zišlo viac. „Normálny život je život bez bolesti, každý má naň právo. Jeden nemecký profesor povedal: Všetci môžeme byť ospravedlnení za to, že sme nemohli pacienta vyliečiť, ale nie za to, že sme mu nepomohli zdolať jeho utrpenie a bolesť.“
„Bolesť je individuálny pocit so zmyslovou, emocionálnou a sociálnou zložkou. Neexistujú dvaja ľudia, ktorí by pociťovali tú istú bolesť rovnakým spôsobom,“ uvádza sa v odbornej literatúre. Chronická bolesť je niekedy dôsledkom narušenia samotného signalizačného systému bolesti. „U niektorých ľudí vyvolá silnú pretrvávajúcu bolesť len porezanie papierom – majú náklonnosť k bolesti, zatiaľ čo iní sú voči nej odolní. Čiastočne je za to zodpovedná výchova a kultúrne tradície. Avšak stále existuje viac a viac údajov o tom, že bolesť ovplyvňujú naše gény. A my zatiaľ nemáme nad nimi kontrolu,“ píše sa v publikácii.
Autor: - mh -
