O túto dávku môže žiadať každý, kto nedosahuje hranicu príjmu určenú životným minimom, študuje prvú vysokú školu v dennej forme na bakalárskom alebo magisterskom stupni a neprekročil štandardnú dĺžku štúdia (5 rokov). Na oboch nitrianskych univerzitách je momentálne dovedna asi 1750 štipendistov, čo predstavuje 12,4 % denných študentov. V období január – október minulého roka im bolo vyplatených takmer 34 miliónov korún.
Počet štipendistov sa mení každý mesiac, no ich podiel oproti roku 2005 v Nitre priemerne vzrástol len o 0,5 %. V celej Slovenskej republike dokonca poklesol takmer o 2 percentá, hoci vyplatená suma sa o viac než 37 miliónov korún zvýšila.
Vyhláška nestanovuje explicitne hornú hranicu štipendia, no podľa ministerstva dnes nemôže presiahnuť 6 900 korún. „Maximálne sumy mali byť ojedinelé,“ povedal pre SITA bývalý minister Szigeti. Faktom však je, že výška štipendia sa zvýšila. Hoci podľa štúdie Úradu informácií a prognóz školstva (UIPŠ) z jari 2006 bola priemerná výška štipendia 2200 korún, v súčasnosti dostáva aspoň polovica študentov viac. Na Filozofickej fakulte UKF poberá štipendium 380 štipendistov. Z nich 29 % dostáva nad 4000 korún a až 19,7% má nárok na viac ako 6000 Sk.
Kým nevýhodou predchádzajúceho systému bola nepružnosť, dnes mnoho študentov získava akúsi pasívnu podporu. Podľa uvedeného prieskumu v roku 2006 dostáva len 1,5 % vysokoškolákov popri sociálnom aj prospechové štipendium. Nová vyhláška umožňuje čerpať oveľa väčšie sumy ako doteraz. Výška štipendia sa počíta násobkom životného minima, na základe vzdialenosti od bydliska nad 30 km a ďalších študujúcich súrodencov. Ministerstvo vyčlenilo v roku 2007 na nové štipendiá 400 miliónov korún.
Slabé stránky
Štipendiá naozaj vzrástli, a to aj rodinám s vyššími príjmami, ak sú náklady na štúdium ich detí relatívne vyššie. Zmenila sa totiž váha jednotlivých kritérií. Hranica príjmu sa posunie hore za každého ďalšieho súrodenca na VŠ, a znovu, ak dochádza viac ako 30 kilometrov.
Výpočet štipendií po novom však má aj niektoré sporné miesta. Napríklad 25-ročný študent má nárok na sociálne štipendium bez ohľadu na príjem rodičov, lebo sa považuje za samostatne posudzovanú osobu. Stačí si podať prihlášku v neskoršom veku, medzitým si však mohol zabezpečiť úspory vďaka práci v zahraničí. Ani tieto sa mu až do ročnej výšky 68-tisíc korún nezapočítavajú. Naproti tomu o štipendium možno prísť kvôli sirotskému dôchodku či príspevku v hmotnej núdzi. Nedostatkom je aj fakt, že štipendiá sa priznávajú na celý rok na základe daňového priznania, ktoré už nezodpovedá súčasnému stavu. Ak napríklad rodičia prišli o prácu v priebehu roka a nepoberajú podporu v nezamestnanosti, štipendium ich dieťaťu možno priznať až nasledujúci rok. Študenti kritizujú aj to, že štipendium má možnosť získať aj študent bez finančných problémov, ktorého otec podnikateľ dokázal vykázať stratu.
„Nebola by efektívnejšia a motivujúcejšia pomoc prostredníctvom prospechového štipendia? “ pýta sa nitriansky študent. Poukazuje na fakt, že len málo študentov, odkázaných na sociálne štipendium, dosahuje dobrý prospech, vďaka ktorému získa aj prospechové štipendium.
Autor: Daniel Kováčik