So zrušením nemocnice nesúhlasí

na zrušenie nemocníc je vraj ich neefektívne fungovanie a zadlžovanie. V zozname figuruje aj meno Všeobecnej nemocnice Forlife, n.o., v Šali. Podľa slov riaditeľa nemocnice Alexandra Tirindu sú ich dlhy minulosťou, nemocnica pracuje dokonca so ziskom. Informácie o zámeroch na zrušenie tejto nemocnice aj tu zákonite vyvolávajú neistotu, ale najmä pobúrenie.„Z uvedeného mi vychádza, že navrhovatelia na zrušenie nemocnice vychádzali z ekonomických údajov z roku 2005, prípadne starších, teda ešte pred jej prechodom pod neziskovú organizáciu. Vtedy bola strata nemocnice okolo tridsať miliónov korún ročne. V súčasnosti už naša nemocnica funguje so ziskom bez zadĺženia. Zdravotné poisťovne pravidelne kontrolujú kvalitu a úroveň zdravotnej starostlivosti v našej nemocnici a nemajú voči nej žiadne výhrady. Podľa rebríčka hodnotenia kvality z pohľadu pacienta, ktorý publikovali v apríli 2007 v Zdravotníckych novinách, Všeobecná nemocnica Šaľa predbehla skoro všetky nemocnice v Nitrianskom a Trnavskom samosprávnom kraji,“ uviedol riaditeľ šalianskej nemocnice Alexander Tirinda. „Rastie nám počet pacientov, z mesiaca na mesiac o desať až pätnásť percent prekračujeme limity všetkých zdravotných poisťovní, jednoducho máme také množstvo pacientov, a takmer všetci sú akútni, že ich nemôžeme odmietnuť.“

Výsledky auditu
„Okrem toho šalianska nemocnica ako nemocnica prevádzkovaná neziskovou organizáciou je zo zákona povinná odovzdávať výročnú správu overenú auditorom na publikovanie do Obchodného vestníka a takisto na Krajský úrad v Nitre. Auditom musíme prejsť ako každá nezisková organizácia, ktorá ročne dosiahne vyšší obrat ako päť miliónov korún. Naposledy sme ho absolvovali v marci 2007. V minulom roku sme síce mali miernu stratu, v tomto roku už hospodárime so ziskom. Prísny účtovný audit za roky 2005 a 2006 potvrdil správne vedenie účtovníctva a ostatnej agendy. Preto ma poburujú mediálne tvrdenia o nemocniciach Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktoré prevádzkujú neziskové organizácie, že sa zadlžujú, a že sa v nich tuneluje. Dozvedeli sme sa, že v máji 2007 nemocnicu navštívili aj členovia komisie na kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok z Vyššieho územného celku Nitra. Komisia po vyše dvoch týždňoch kontroly skonštatovala, že šalianska nemocnica dodržiava nájomnú zmluvu s VÚC.

Lekári ani zdravotné sestry neodchádzajú
Kvalitu nemocnice charakterizuje aj počet lekárov a zdravotného personálu. Keď sme v októbri v roku 2005 preberali nemocnicu, pracovalo tu tridsaťšesť lekárov. Teraz ich máme o päť viac. Personál z nemocnice neodchádza, ale naopak: počet zdravotných sestier stúpol zo sto na stotri, počet sanitárov z tridsať na tridsaťštyri. „Väčšina z týchto ľudí vykonáva túto prácu už niekoľko rokov. Je teda logické, že majú viac skúseností a robia si svoju prácu kvalitnejšie. Bez problémov si môžu zvyšovať aj svoju zdravotnícku kvalifikáciu, nemocnica im to umožní. Chodia na rôzne školenia, na stáže a kongresy. Ak sú lekári vzdelanejší a skúsenejší, je len samozrejmé, že stúpa i kvalita ich výkonov,“ argumentuje riaditeľ Tirinda.

Prístrojové zariadenie
za dvanásť miliónov
Aj v šalianskej nemocnici prijali opatrenia na zefektívnenie počtu nemocničných lôžok. Napríklad na oddelení chirurgie spojením mužského a ženského oddelenia znížili počet lôžok z pôvodných štyridsať na dvadsať. „Zvyšných dvadsať lôžok v uvoľnenom krídle objektu využijeme na vytvorenie nového oddelenia geriatrie.
V nemocnici sa skvalitnilo i prístrojové vybavenie. Najmä potom, ako im v roku 2005 z Vyššieho územného celku Nitra poskytli na modernizáciu zariadení dvanásť miliónov korún. „Tieto prístroje sú tu a slúžia pre našich pacientov. Najmä na veľmi dôležitom úseku, ktorým je anesteziologicko-resuscitačné oddelenie. Samostatnou kapitolou je zlý technický stav budovy. Lenže tento stav nie je otázkou posledných dvoch rokov. Objekty sme také prevzali. Momentálne sú na ich rekonštrukciu vyčlenené európske peniaze vo výške štyridsaťtri miliónov korún a ďalších desať miliónov na informačný systém. Že tieto peniaze ešte nie sú tu, súvisí s verejnými obstarávaniami, ktoré riadi VÚC ako vlastník nehnuteľností. Ak sa nestihnú isté časové limity, môže sa stať, že tieto peniaze prepadnú. Neviem, kto bude znášať zodpovednosť voči verejnosti, že niekde na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja čaká päťdesiat miliónov korún na investovanie do šalianskej nemocnice a zodpovední ľudia, ktorí majú na starosti verejné obstarávanie na VÚC, nevedia tento proces dostatočne rýchlo dotiahnuť do konca,“ vyslovuje svoje obavy riaditeľ Tirinda.
Nemocnice budú menej dostupné
Vo Všeobecnej nemocnici Šaľa evidujú trvalý vzostup počtu hospitalizovaných pacientov. „V roku 2005 ich bolo 6 378, v roku 2006 to už bolo 6 740 a v prvom štvrťroku 2007 je to 1 802 (v prepočte na celý rok 2007 to bude asi 7 000 pacientov). Neobstojí ani argument na zrušenie malých nemocníc z dôvodu úspory peňazí pre zdravotníctvo - pre poisťovňu. Naša nemocnica vykonáva tie isté výkony vo všetkých odboroch skoro o polovicu lacnejšie ako fakultné nemocnice. Ak šalianskeho pacienta nebudeme môcť operovať napríklad na slepé črevo v Šali, ale v Nitre, Nových Zámkoch alebo Bratislave, poisťovňa za ten istý výkon týmto nemocniciam zaplatí skoro dvojnásobnú cenu. Počet pacientov sa zrušením nemocníc pritom nezníži. Možno sa nejaká úspora dosiahne tým, že časť z nich sa do nemocnice ani nedostane kvôli väčšej vzdialenosti a dlhým čakacím dobám,“ upozorňuje na neodškriepiteľné riziko takéhoto zámeru Alexander Tirinda.

So zrušením nemocnice
nesúhlasí ani primátor Šale
„Nemocnica v Sali ma podľa mňa oveľa väčší potenciál. Je okresnou nemocnicou na veľmi dobrej úrovni, a pôsobí ako nemocnica „rodinného typu“ s priľahlým parkom. Ak by sa nakoniec rozhodlo o jej zrušení, určite by to negatívne zasiahlo i región, ktorý spadá do rajónu našej nemocnice. Dobrým príkladom je aj zrušenie okresných štruktúr štátnej správy, ako je súd, prokuratúra, polícia ... Myslím si, že robiť rozhodnutia na základe nejakej analýzy z rokov 2005 nie je veľmi šťastné,“ uviedol primátor Šaľa Martin Alföldi.