Výstavy sa dočkal až na dôchodku

rode, nechal sa však inšpirovať aj motívmi už skôr namaľovaných diel. Takými sú napríklad portrét Ferenca Rákoczicho či nafilmované scény, napríklad gepard pri love antilopy. „Výstava je vlastne len naplnením môjho detského sna. Obyvateľom Šale som ju zároveň venoval ako dar pri príležitosti Týždňa múzeí v mesiaci máji,“ hovorí František Tóth. Na jeho obrazoch dominuje príroda. Hovorí, že človek, ktorý rozumie prírode, už nie je stratený, má pokojnú dušu a radosť v srdci.
Umelecké cítenie a talent sú v ňom zakorenené odmalička. Narodil sa 13. júna 1941 v Budapešti. Jeho otec zahynul pri bombardovaní letiska, matka bola ťažko zranená, preto sa ho ujala teta Terézia Oláhová zo Šale. Tu absolvoval aj základnú školu, po ktorej sa hlásil na umeleckú priemyslovku. „Pre veľký počet uchádzačov ma však neprijali. Našiel som si teda zamestnanie. Postupne som pracoval na rôznych stavbách, takmer v celých Čechách. Po základnej vojenskej službe som pokračoval najmä ako zvárač na ropovode Progres, Družba, v Slovnafte Bratislava, na vodných dielach Gabčíkovo, Čuňovo i Vodnej nádrží Kráľová nad Váhom. To je len časť veľkých stavieb, ktoré nesú moju pečať,“ spomína František Tóth. Tieto etapy ukončil zamestnaniami v Hydrostave a napokon v Dusle Šaľa.
Napriek túlavému životu mal pri sebe vždy niečo na maľovanie a jeho obrazy sa páčili väčšine ľudí vôkol neho. Aj preto jeho zbierka nie je nejako zvlášť bohatá, takmer všetky jeho obrazy majú svojich nových majiteľov. Človek na to teda môže byť hrdý. O svojom nenaplnenom sne stať sa maliarom sa pred istým časom zdôveril aj svojmu bývalému spolužiakovi, Eduardovi Kukanovi. Ten mu, samozrejme, poradil, prečo nechodí do školy, veď ešte nie je neskoro. František Tóth teda nabral odvahu a pred dvomi rokmi sa zapísal ako riadny študent na Základnú umeleckú školu v Šali, kde sa pod vedením Čenka Žiačka zdokonaľuje v rôznych štýloch a technikách výtvarného umenia. „Najväčšiu radosť zo mňa majú rybári a poľovníci. Vždy mi prinesú fotku, na ktorej sú so svojimi trofejami, a požiadajú ma, aby som im z nej urobil nejakú zväčšeninu,“ spomína umelec, ktorý si dobré meno okrem iného urobil aj dvoma krátkymi kreslenými animovanými filmovými príbehmi. Jeden bol zameraný na liečivé účinky piešťanského bahna, druhý proti vojne. Je tiež autorom krátkych reportážnych filmov zo stavieb, na ktorých pracoval.