ch ľudí – 90 percent z nich sú dlhodobo nezamestnaní alebo ľudia, ktorí ešte nikdy nepracovali.
Maják pre účastníkov kurzu zriadil dielne, v ktorých pracujú s drevom, drôtom, prútím a ďalšími prírodnými materiálmi. Vyrábajú z nich dekoratívne a úžitkové predmety, napríklad kvetináče, stojany či košíky.
Projekt financuje Európsky sociálny fond a časť peňazí prišla aj zo štátneho rozpočtu. Projekt je orientovaný na marginalizované a diskriminované skupiny. „Kurz navštevujú ľudia po výkone trestu, zdravotne postihnutí, etnické minority a podobne,“ uviedla vedúca sociálneho centra v Zlatých Moravciach Gabriela Rakovská. „V Zlatých Moravciach sme mali ľudí s psychiatrickou diagnózou, týrané osoby, dlhodobo nezamestnaných a ľudí, ktorí majú len pár rokov do dôchodku. Všetci sú nositeľmi istého rizika, pre ktoré ich zamestnávatelia nechcú prijať do zamestnania,“ vysvetľuje šéfka Majáka Martina Justová.
V Krompachoch sú zase všetci účastníci projektu Rómovia. „Najdôležitejšie je poskytnutie práce – predstavuje nielen finančný zdroj, ale aj pracovné návyky,“ vraví Martina Justová.
Prečo si Maják okrem domovských Zlatých Moraviec zvolil pre svoj projekt práve vzdialené Krompachy? Martina Justová to zdôvodňuje silnou separáciou východu a západu krajiny. „Ľudia zo západu sa na východniarov pozerajú nadradene a na východe si zase o ľuďoch zo západného Slovenska myslia, že pojedli všetku múdrosť. Tiež sme nechceli, aby ostali všetky prostriedky len na západe. Chceli sme ukázať, že solidarita s možno ešte chudobnejšími má pri takýchto projektoch prednosť.“
Frekventanti kurzu dostávajú od Majáka stravné, preplácajú im aj cestovné. Okrem toho im poskytujú sociálnu pomoc v podobe šatstva a potravín, ktoré organizácia získava organizovaním zbierok.
Projekt trvá rok, keď sa v lete skončí, dielne sa podarí udržať aj vďaka kontraktu, ktorý Maják uzavrel s celoslovenskou obchodnou sieťou.
