Písmo:A^-|A⁺00

„Písať som začal ešte v desiatich rokoch. Bol to akýsi „zlozvyk.“ Hodne som čítal, čo ma dosť ovplyvnilo. Najprv som sa pokúšal o detektívky. Vždy som mal pred sebou prvú kapitolu, v ktorej detektív príde na osamelý zámok a snaží sa rozlúsknuť záhadu. Ďalším impulzom bol písací stroj, ktorý sme mali doma. Naučil som sa písať dvoma prstami, čo mi ostalo dodnes.
•Pracovali ste ako redaktor, dnes ste známy najmä vďaka prozaickej a prekladateľskej činnosti. Má vaša tvorba aj autobiografický charakter?
- Myslím, že každá tvorba má autobiografické črty. Nemám veľkú fantáziu, neviem vymýšľať pozoruhodné deje a príbehy. Čerpám z vlastnej autobiografie a držím sa reality.
•Komu adresujete svoje prózy?
- Ktorémukoľvek čitateľovi, ktorý je ochotný ich čítať. Osobne si myslím, že najlepšími čitateľmi sú dospievajúci, 15 až 20-roční. Vtedy sú najvnímavejší, čítaním si dopĺňajú chýbajúce skúsenosti. Dnešní tínedžeri majú namiesto čítania internet. Uprednostňujú informačnú hodnotu pred zážitkovou a emocionálnou hodnotou čítania.
•Na stránkach denníka SME ste sa stali aj publicistom. Aké miesto má vo vašom živote publicistika?
- Vznikla v prelomových rokoch. Bol som oslovený, aby som k určitým otázkam vyjadril svoj názor. Píšem o tom, čo ma zaujíma, nevyhýbam sa ani pálčivým otázkam.
-ek-

Článok pokračuje pod video reklamou