Pondelok, 19. apríl, 2021 | Meniny má JelaKrížovkyKrížovky

Obec Radava

Rezbári, hody a oslavy výročia
V najbližších týždňoch čaká Radavu niekoľko pekných spoločenských akcií. Od 5. júla sa tu začínajú hody. Ich duchovnú časť obohatí aj páter Elias Vella z Malty, ktorý bude prednášateľom na diecéznom stretnutí katolíckej charizmatickej obnovy v Šuranoch. V nedeľu 8. júla ráno bude v Radave slúžiť omšu s modlitbami za vnútorné uzdravenie. Počas druhého júlového týždňa bude pracovné stretnutie štyroch rezbárov pod vedením Miroslava Poláka - autora súsošia Konštantína a Metoda na novom námestí a ďalších dvoch sôch, ktoré vlani osadili v obnovenej relaxačnej zóne. Na ploche pri pošte budú umelci priamo pred očami verejnosti tvoriť sochy s tematikou ľudových remesiel a profesií (M. Polák údajne chystá sochu obecného hlásnika). Hotové sochy potom umiestnia okolo zvonice a v centre obce. Projekt nadväzuje na tradičné sochárske sympózium v susednej Podhájskej, kde už vznikla bohatá drevená galéria. V druhej polovici augusta sa Radavčania chystajú osláviť 770. výročie prvej písomnej zmienky o obci. „Nechceme zbytočne veľké oslavy, skôr by mali mať rodinný charakter. Na ihrisku bude súťaž vo varení guláša, pozveme viaceré kapely z okolia, možno cimbalovku, dychovku a spevákov „repete repertoáru“. Oslavy by mali byť voľne prístupné a zaujímavé. Keď niekto privedie rodinu napoludnie, nech na nich môže ostať až do večera,“ dodáva starosta. Gastronomickú časť má spestriť ponuka tradičných kapustníkov, ktoré sú pre túto oblasť typické asi rovnako ako trdelník pre Záhorie. Najmä hosťom z iných regiónov vraj budú určite chutiť.
Súťažia o titul Dedina roka
V auguste čakajú v Radave hodnotiteľov súťaže samospráv Dedina roka. Reprezentuje ich predovšetkým obnovené centrum obce, na ktorého prestavbu dostali dotáciu približne osem miliónov korún. Rekonštrukcia trvala pol roka, dnes je vzorovým projektom kraja aj ministerstva. „Kto tu nebol niekoľko mesiacov, dedinu nespoznáva,“ tvrdí starosta. „Hosťom sa to páči, domáci si to vážia, zatiaľ sme nemali prípady vážnejšieho poškodenia lavičiek, značiek či zelene. Mladá zeleň sa ťažšie ošetruje, treba ju ručne okopávať a vykášať okolie. Každý stromček nás stál niekoľko tisíc - nehovoriac o lavičkách, odpadových košoch a značkách. Voči poškodzovateľom sme ochotní zakročiť aj s pomocou polície.“ Radava leží na trase cyklistických chodníkov cez obce združené v mikroregióne Termál. V každej obci je informačná tabuľa, zatiaľ však chýba podrobné označenie priamo na trasách. Výroba „normovaných“ tabúľ by členské obce mikroregiónu stála desiatky tisíc korún z vlastných rozpočtov. Zatiaľ sa čaká, či dostanú pomoc v rámci európskeho programu Leader. Dovtedy by vytlačené mapky s trasami mohli dostávať aspoň tí turisti, ktorí si bicykle požičajú v požičovni.
Nové projekty obce rátajú s dotáciami
V najbližších rokoch sa ráta s prílevom ešte väčšieho množstva európskych dotácií na obnovu obcí a miest. Radavčania chcú žiadať príspevok na modernizáciu a rozšírenie súčasného kultúrneho domu. Sála by mala mať viac miest, nad sálou plánujú zriadiť obecné múzeum, internetovú miestnosť, preniesť knižnicu. Celá budova aj s obecným úradom by mala dostať novú strechu. Predbežne sa predpokladajú náklady 6 - 7 miliónov korún. Jedným z posledných nevyužitých veľkých obecných pozemkov je údolie v Hliníku s rozlohou asi 2,3 hektára. „Už sa oň zaujímalo viacero podnikateľov, zatiaľ však každý chcel kúpiť len časť, pravdepodobne na výstavbu ubytovacích zariadení,“ hovorí starosta obce M. Chrenko. Obec má iný zámer - vybudovať v doline niečo na spôsob „živého skanzenu“. Mohli by tu byť dielne ľudových remeselníkov a hospodárov (kováčňa, pastierňa, včelín, hajloch, možno celý hospodársky dvor). Kúpaliská budú o chvíľu všade naokolo, hostia však potrebujú aj niečo zaujímavé uvidieť. Budovanie kanalizácie a internetového spojenia sa už vybavuje väčšinou spoločne s viacerými okolitými obcami. Radava ešte potrebuje vyriešiť problém s nedostatočným tlakom vody vo vyššie postavených domoch. Údajne sa má budovať prepojenie vodovodu od Dedinky a Pozby. Vlastnými silami by chceli „zokruhovať“ súčasný vodovod, prípadne predĺžiť potrubie k pozemkom, na ktorých sa budú môcť neskôr stavať domy. Obec sa najprv pokúsi získať nenávratné dotácie z ministerstva alebo eurofondov, až potom sa bude uvažovať o ďalších formách financovania.
Slávnosť na počesť zakladateľa Posla
Michala Meliška radíme k veľkým postavám nielen našej obce, ale i slovenského národa, upísal sa kňazskej dráhe a cez ňu pôsobil i národne na svoj ľud. Narodil sa 29. augusta 1854 v Radave v roľníckej rodine. Vstúpil do kapucínskeho rádu, kde prijal rehoľné meno Adolf. Študoval na rehoľných školách v Pezinku a Békescabe. Vysvätený bol 19. marca 1877 vo Viedni. Pôsobil v Pezinku, Békescabe, Budmericiach, Plaveckom Štvrtku. Od roku 1895 pôsobil ako farár vo Veľkých Levároch, zastával funkciu dekana a škôldozorcu Malackého okresu. Ku koncu života oslepol. V 63. roku života sa v krajinskej nemocnici v Bratislave podrobil operácii, počas ktorej náhle zomrel. Písal sa 9. apríl 1917. Michal Melišek bol vzdelaný človek, bol príkladným a horlivým kňazom. Vynikal ako chýrny kazateľ, jeho kázne boli ľudové a zaujímavé. Založil časopis Posol Božského Srdca Ježišovho. Prvé číslo vyšlo 15. júna 1897 a malo byť prípravou na sviatok Božského Srdca. Prvý ročník vychádzal pod názvom Posol Božského Srdca Ježišovho. Tlačil sa v trnavskej tlačiarni Žigmunda Wintera, texty boli v švabachu(gotické nemecké písmo) aj v latinke. Posol sa postupne ujal po celom Slovensku a posielal sa do všetkých častí sveta, kde predtým o Slovákoch ani nepočuli. Keď bola výstava časopisov o Božskom Srdci v Ríme, i náš časopis tam bol vyložený. Posol sa šíri i v Trávnici, naďalej si udržiava svoju priazeň u čitateľov. Pri príležitosti 110. výročia vydania prvého čísla časopisu Posol Božského Srdca Pána Ježiša odhalili rodákovi Michalovi Melišekovi v Radave pamätnú tabuľu s bustou. Autorom busty je sochár Miroslav Polák z Nitry. Samotné posvätenie vykonal otec biskup Peter Dubovský, ktorý tu odslúžil omšu spoločne s tunajším duchovným Antonom Gubalom. „Je dobré pamätať na tých, ktorí boli ozdobou rodákov z tohto miesta - Radavy. Je cťou, že takýto oduševnený, vedome zbožný a múdry, inteligentný kňaz vzišiel z vašej dediny, má tu korene, vzdialených príbuzných, má tu odozvu, čo môžem potvrdiť, aj keď sa pozerám na vás, ako ste tu zhromaždení,“ uviedol počas omše P. Dubovský. „To, že tento časopis pod názvom Posol vychádza dodnes, je dôkazom, akú užitočnú vec pre nás veriacich pred 110 rokmi vykonal, a preto mu dnes vzdávame túto česť. Chceme vzdať česť vzácnemu človeku, ktorý sa stal pre nás všetkých vzorom hodným nasledovania.“ povedal pred slávnostným odhalením tabule starosta Marián Chrenko.
MONIKA BÚRANOVÁ
Po lejakoch treba opraviť cesty
Živelné pohromy neobišli ani Radavu ležiacu medzi pahorkami. Cestu do viníc vymletú dažďami tu nedávno vyrovnali niekoľkými fúrami kameniva. Nedávny prívalový dážď z nej doslova zmietol asi sto ton drviny a odniesol ju hádam tristo metrov dolu cestou. „Na jednom mieste sa vytvorila asi tridsaťcentimetrová vrstva. Niečo sme hneď odpratali družstevným nakladačom, väčšinu muselo o niekoľko dní rozvoziť JCB-čko,“ hovorí starosta obce Marián Chrenko. „Novú vrstvu sme dali aj zvibrovať, aby vydržala trochu viac. Svahy nad cestou boli osiate ražou, ale tá mala slabú klíčivosť. Družstevníci ju museli náhradne vysiať kukuricou, lenže tá takýto dážď nezadrží. Už po vlaňajších prívaloch sme začali obnovovať pôvodný systém odvodňovacích rigolov. Samotnú vodu z obce by mali stačiť odviesť.“ Radava sa chce uchádzať o finančnú podporu projektu na kompletnú rekonštrukciu miestnych komunikácií a postranných rigolov. Časť „jarkov“ zmizla po výstavbe vodovodu a plynovodu. Niekoľko priepustov a prepadnutých miest na cestách potrebuje dôkladnú opravu, na väčšinu vozoviek by však stačilo položiť asfaltový mikrokoberec. „Štyri úseky cesty ešte musí obec majetkovo vysporiadať, s jedným bude určite problém, pretože prechádza cez množstvo parciel,“ dodáva starosta. „Do ciest zatiaľ nebudeme investovať vlastné peniaze, počkáme na možnosti financovania z dotácií.“
Pripravujú novú monografiu
Laco Zrubec napísal monografiu o Radave asi pred desiatimi rokmi. V súčasnosti pripravujú ďalšiu. Autorský kolektív vedie bývalý minister kultúry Ivan Hudec. Radava má veľmi dobre zdokumentované roky 1890 - 1939, súpisy birmovancov, zoznamy obetí moru či sčítania ľudu siahajú až do roku 1696. O období bezprostredne po 2. svetovej vojne sa vie málo, našťastie však, žijú ešte „pamätníci“. Z novších dejín existujú okrem fotodokumentácie napríklad aj videozáznamy stavby kostola v sedemdesiatych rokoch či vinobrania z nedávneho obdobia. Časť foto- a videodokumentácie chcú uložiť na disk, ktorý má byť súčasťou pripravovanej monografie o Radave. Na snímke starosta M. Chrenko fotografuje dobové hodinky, ktoré priniesol jeden z občanov
Radavčania konečne bývajú doma
Celkom 45 hektárov plochy, viac ako sto domov, miestny cintorín s kostolíkom a časť majera Lagáň donedávna v skutočnosti patrilo do katastra obce Hul. Od marca 2007 konečne Radavčania bývajú naozaj v Radave. Obecné zastupiteľstvá sa dohodli už vlani, ale potom vyhlásili predčasné parlamentné voľby a vtedy sa územia obcí a miest nesmú meniť. Problém vznikol koncom devätnásteho storočia, keď sa notariát premiestnil z Trávnice do Dolného Ohaja. Časť obce Malá Rendva vtedy pričlenili do katastra Hulu. Nejaký čas tam Radavčania platili aj dane, po 2. svetovej vojne však všetky príjmy patrili štátu - bolo teda jedno, kde sa platia. Až po vzniku súčasného modelu samosprávy sa rokovania medzi obcami obnovili. Od marca 2007 sa cez sto domov „vrátilo“ do Radavy, Hul namiesto toho dostal poľnohospodárskupôdu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  2. Zase pozeráte do obrazovky? Radí fyzioterapeut aj očný lekár
  3. Nech trénujete kdekoľvek, nikdy nešportujete sami
  4. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  5. Flexibilita, nedielna súčasť činnosti logistického providera
  6. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  7. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  8. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  9. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  10. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  1. V COOP Jednote aj počas pandémie vybavíte všetko
  2. DPDgroup zanalyzovala správanie zákazníkov počas pandémie
  3. Čo bude v 2021 inak pri stavebnom povolení pre domy
  4. Konečne! PLANEO Elektro opäť otvára predajne
  5. Nech trénujete kdekoľvek, nikdy nešportujete sami
  6. Obnoviteľné zdroje energie na FVT
  7. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  8. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  9. Flexibilita, nedielna súčasť činnosti logistického providera
  10. Firmy požadujú väčšiu flexibilitu
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 27 608
  2. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 21 936
  3. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 18 428
  4. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 587
  5. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 8 430
  6. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 8 010
  7. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 8 008
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 811
  9. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 653
  10. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 7 545
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Emília Došeková. Herečka dostala cenu Kvet Tálie.

Na televíznej obrazovke si v poslednom období zahrala epizódne postavy v seriáloch Ochrancovia (2014) a Tajné životy (2015).

2 h
Prvú dobrú šancu Nitry mal v 34. minúte Matej Franko (s loptou), zblízka ale hlavičkoval nad a Senica zakrátko dala na 0:3.

Pátranie po hlbšej odpovedi na zdanlivo plytkú otázku.

11 h
Tento muž lúpil v banke v Mlynoch. Krátko predtým ho kamera zachytila bez rúška na toaletách.

Muž, ktorý kričal Allahu Akbar, poklepal pracovníčku banky hlavňou po ramene.

5 h
Vo februári robili na lávke záťažové skúšky.

Výber ešte musia potvrdiť poslanci.

7 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Martin Spano, rodák z Čaky.

16. apr

Martinčanka úprimne o tom, aké tienisté stránky prináša život s peknou tvárou.

18. apr

Staré železničné teleso medzi Považskou Bystricou a Púchovom prerábajú na cestu. Nosice sa bránia, narastie im počet áut. Projekt je však už rozbehnutý.

14 h

Futbalovú rodinu opustil mladý perspektívny hráč.

12 h

Už ste čítali?