Písmo:A^-|A⁺00

i aj tie, ktoré prijali mestá Nitra, Komárno a obce z mikroregiónu Hurbanovo. Projekt realizuje Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). K opatreniam samospráv sa vyjadrujú ekonomickí analytici, podnikatelia, primátori, starostovia, zástupcovia akademickej obce a stavovských a mimovládnych organizácií. Šaľa prvá, Nitra deviata Mesto Šaľa získalo v druhom štvrťroku najvyšší rating: 186 bodov. „Zverejňuje ďaleko rozsiahlejšie informácie než sú požiadavky, ktoré na samosprávy kladie infozákon,“ uvádza sa v hodnotení. Mesto Šaľa aktívne zverejňuje uzavreté zmluvy, došlé faktúry, poskytnuté dotácie, informácie o služobných cestách predstaviteľov samosprávy, čísla ich služobných telefónov a účty za ne, ako aj ďalšie informácie. Na deviatom mieste v hodnotení skončilo Mesto Nitra s ratingom 72. Získalo ho za otvorenie mediačnej poradne na mestskom úrade, v priestoroch klientskeho centra. Slúži na bezplatnú konzultáciu a riešenie problémov mimosúdnou cestou – mediáciou. Viacerí členovia poroty označili opatrenie za prínosné. Ekonóm Michal Horváth však vyjadril názor, že si nie je istý, či je v tomto prípade zapojenie samosprávy opodstatnené: „Myslím si, že prostriedky venované na daný účel mohla samospráva využiť podstatne efektívnejšie. Napríklad na financovanie verejných statkov, z ktorých mohli mať úžitok všetci Nitrania, či na financovanie projektov s vyššou spoločenskou prínosnosťou - napríklad v oblasti sociálnej či vzdelávania.“ Mikroregión Hurbanovo: Porota bola skeptická Na predposlednom mieste, s ratingom 34, skončili obce z mikroregiónu Hurbanovo (Imeľ, Bajč, Dulovce, Hurbanovo, Martovce, Nesvady, Pribeta a Svätý Peter), ktoré chcú zriadiť posty dobrovoľných strážcov poriadku. Pomoc im prisľúbilo aj Okresné riaditeľstvo PZ v Komárne. Členovia hodnotiacej komisie vnímali uvedené opatrenie prevažne skepticky: u väčšiny prevládlo presvedčenie, že je tam viac rizík ako prínosov. Napríklad Jiří Životský, starosta českej obce Sokolnice, prirovnal dobrovoľných strážcov poriadku k niekdajším pomocníkom verejnej bezpečnosti. Podľa neho by laická verejnosť nemala suplovať povinnosti bezpečnostných zložiek. Aj podľa Juraja Nemca, profesora z Univerzity Mateja Bela, ide o diskutabilné opatrenie, ktoré sa môže, ale nemusí osvedčiť. Veľké riziko vidí v krízových situáciách, na riešenie ktorých nie sú dobrovoľníci dostatočne pripravení. Komárno: Opatrenie s mínusovým ratingom Najmenej prínosným opatrením sa stalo konanie samosprávy v Komárne (rating mínus 102), ktorá sa zbavila už takmer troch stovák neplatičov na úkor okolitých obcí. „Mestské zastupiteľstvo schválilo predaj panelákov súkromnej osobe s podmienkou, že neplatičom poskytne ubytovanie mimo Komárna. To následne spôsobilo problémy v niektorých okolitých obciach, pretože tie podľa zákona o hlásení pobytu občanov musia neplatičov z Komárna zapísať na trvalý pobyt, hoci bývajú často v nevyhovujúcich priestoroch. Napríklad v obci Kameničná býva v štyroch domoch asi 70 ľudí. Keďže k domom nemajú list vlastníctva, prisťahovalci majú trvalé bydlisko zapísané ako Obecný úrad Kameničná,“ uvádza sa v hodnotení. Richard Drutarovský, analytik a mediátor, označil rozhodnutie komárňanských poslancov voči obyvateľom susediacich obcí ako zákerné a alibistické. Uviedol, že aj keď je riešenie komárňanského problému zrejme v súlade so zákonom, „presun problémov veľkého mesta na menšie susedné obce a na ich úkor je z etického hľadiska sporný“.

Článok pokračuje pod video reklamou