Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Peter Gábor: Vzťah mamy s otcom

O temperamente a nekonečnom optimizme Adely Gáborovej nikto z jej okolia nepochyboval. Aj v neľahkej chvíli, keď silu potrebovala práve ona, vedela ju rozdávať ľuďom okolo seba. Pre kolegov z divadla bola oddanou divadelníčkou s dušou nadšenca pre všetko

nové, herečkou s obrovským talentom, charizmou, profesionálnym prístupom, pokorou a nasadením. Zrkadlom toho, aká bola Adela Gáborová v súkromí, sú spomienky jej syna – divadelného režiséra Petra Gábora. S úsmevom i vážnym tónom v hlase si zaspomínal na herečku. Adela Gáborová bola uznávanou a divákmi obľúbenou herečkou. Aké bolo vyrastať ako jej syn? Už ako osemročný som sa ocitol v prostredí dospelých ľudí – hercov a akoby som s nimi prežíval celé to dianie v divadle, blíženie sa premiéry, nervy, stresy, eufóriu či zvýšenú hladinu emócií. Navyše, ako syn slobodnej matky, ktorý vyrastá bez otca, som musel byť skoro samostatný. V ôsmich rokoch som si vedel spraviť raňajky či jednoduchý obed, bola to nutnosť vedieť sa o seba postarať. Divadlo bolo v tom čase zájazdové, herci veľa cestovali a mama mala presne rozplánovaný čas. Neskôr v puberte to malo pre mňa veľkú výhodu. Nebol som totiž až tak prísne kontrolovaný, kedy prídem domov. Vedel som, kedy kde hrá a ako dlho trvá predstavenie, takže som mal trochu iný režim ako niektorí moji vrstovníci, ktorých rodičia pracovali v presne vymedzenom čase. Ale platili aj pre vás isté pravidlá. Na čom si vo výchove zakladala? Pestovala vo mne silný pocit zodpovednosti, bola prísna, veľmi dbala na dochvíľnosť a aby som si plnil svoje úlohy. Asi v treťom ročníku na gymnáziu prišla na pohovor s učiteľkou, ktorá ma učila chémiu a fyziku a tá sa sťažovala na môj zhoršený prospech. Mama stratila nervy a kabelkou ma naháňala po kabinete. Vážnosť atmosféry sa v tej chvíli stratila a učiteľka sa začala smiať. Mama bola citlivá na dodržanie slova a keď som jej niečo sľúbil, musel som to dodržať. Raz som sa nedostavil na obed v sľúbenom čase, tak mi vyložila celú kuchtu pred dvere, že si to mám brať so sebou. Prenášala vari svoj povestný divadelný temperament aj do súkromia? Určite áno. Na moju výchovu bola sama a tým, že nebol nikto, kto by mi dal tvrdú lekciu, tak to robila takým svojráznym spôsobom. Až v neskoršom veku sa mi niektoré jej reakcie zdali byť ako bravúrne zvládnuté herecké výkony. Adela Gáborová zasvätila herectvu celý život, vy ste sa stali divadelným režisérom. Aký mala vplyv na vaše umelecké smerovanie? Nechceli ste sa aj vy stať hercom? Nikdy ma netlačila k herectvu. Zo začiatku ma navyše zaujímali skôr technické veci, chcel som byť kameramanom. S herectvom som začal až neskôr a prihlásil som sa na VŠMU. Mama mi zvykla pripomenúť, aby som nečakal, že sa za mňa bude prihovárať, že si tú cestu musím vyšliapať sám. Neuľahčovala mi to, čo je v podstate dobré, lebo aj dnes sa spolieham sám na seba a nerád otravujem druhých. Túto vlastnosť som zdedil po nej. Spravil som talentovky, aj sme to oslávili, nakoniec mi však prišiel papier, že ma neprijali. Mama teda zavolala na študijné, kde jej vysvetlili, že nemám robotnícky pôvod a oni musia splniť nejakú predpísanú kvótu. Spýtala sa ich, že či má ísť teda robiť do zelovocu, načo jej z druhej strany vážne odpovedali, že mnohí to tak spravili. Ísť robiť do zelovocu bola jej obľúbená replika, ktorú používala pred blížiacou sa premiérou alebo keď mala nejaký tvorivý problém na javisku. Počas jej 45-ročného pôsobenia v nitrianskom divadle sa vystriedalo niekoľko generácií hercov. Aký mala k nim vzťah? Vždy sa zaujímala o problémy mladých ľudí a nikdy nemala komplex, že je tu nová generácia. Tá vždy priniesla niečo nové, čo ona hľadala a do čoho sa pustila. Pred niekoľkými rokmi dostala cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo a tá bola spojená s finančnou odmenou. Za tie peniaze si kúpila počítač, používala internet, skajpovali sme si. Domov jej chodili všelijaké brožúrky, ktoré možno nepotrebovala, ale v tomto bola veľmi dôsledná. Prostredie divadla, hlavne príhody z kuloárov, boli a sú pre ľudí príťažlivé. Zvykli ste sa o nich doma rozprávať? Mama nemala rada klebety, v posledných dvoch rokoch to nazývala telenovely. Hovorievala, že ja som klebetnejší ako ona. Keď sme si telefonovali a ja som sa jej spýtal na nejakú pikošku z divadla, nič nepovedala. Váš vzťah s mamou opisujú ľudia z vášho okolia za jedinečný a veľmi blízky. Adela Gáborová vás označila za svojho najlepšieho kamaráta, s ktorým nemá problém rozdebatovať aj háklivé témy. Rozprávali ste sa s ňou aj o intímnejších veciach? Mal som kamarátov, s ktorými som zvykol riešiť tieto veci, ale aj s mamou sme o nich dokázali hovoriť. Mňa zasa zaujímali veci z jej súkromného života a snažil som sa pátrať po tom, prečo sa vzťah mojej mamy s otcom vyvinul tak, ako sa vyvinul. Bolo to vždy napínavé, nejaká trinásta komnata, kde som sa nikdy nič nedozvedel na prvýkrát a vytváral som si aj vlastný príbeh o tom vzťahu. Vaším otcom je známy jazzový hudobník Dodo Šošoka, o ktorom sa vaša mama vyjadrila ako o veľkej láske. Tá síce nevyústila do svadby, ale vaši rodičia zostali priateľmi. Stretávali ste sa s otcom? Aký vzťah máte teraz? Verím tomu, že to bola veľká láska. Pamätám si, že keď som mal asi osem rokov, prišiel k nám na návštevu jeden pán a hľadal mamu. Tá bola na zájazde, tak ma zobral na nákup takých bežných vecí. Zdržal sa asi dve hodiny a keď odchádzal, povedal som tete Marike, ktorá sa o mňa starala, keď bola mama preč, že aké by to bolo úžasné, keby tento človek bol môj otec. Pamätám si veľmi presne tú situáciu, keď cítite, že je vám niekto blízky a vy neviete presne prečo. Otec chodieval ako bubeník po zájazdoch, tak sa u nás zvykol objaviť, náš vzťah však začal fungovať až neskôr, keď som už mal vlastnú rodinu a keď sme sa zblížili s nevlastným bratom. Hovorí sa, že keď človek starne, akoby si začal uvedomovať tie veci, ktoré za život nestihol. Dá sa povedať, že v posledných desiatich rokoch máme s otcom k sebe bližšie ako kedykoľvek predtým. Mala Adela Gáborová nesplnené sny? ... boli to hlavne cestovateľské túžby. Viem, že veľmi chcela navštíviť Nový Zéland. Úprimne závidela dnešným mladým to, že môžu cestovať, bolo to pre ňu niečo úžasné. Z čoho mala najväčší strach? Z toho, že zostanem nezabezpečený. Momentálne nemám stále angažmán a mama sa bála, aby som neskončil pod mostom. Sľúbil som jej, že sa tak nestane. Do poslednej chvíle mi pomáhala a pritom ona toho nemala veľa. Nikdy si nezakladala na materiálnych veciach. Pred štyrmi rokmi sa do jej života vkradla rakovina, nikdy však o nej pred kolegami či blízkymi nehovorila. Ľudia z jej okolia hovoria, že sa ani netvárila ako chorý človek, práve naopak. So svojimi hereckými skúsenosťami sa delila s nitrianskymi i bratislavskými študentmi, hendikepovanými ľuďmi či s kňazmi. Mala veľa aktivít a plánov, ktorých sa nikdy nevzdávala... Bola to súčasť jej hry, ktorú na nás hrala, jej životná herecká úloha, ktorú zahrala presvedčivo a veľmi dobre. Jeden čas som sa však orientoval podľa jej hlasu, z ktorého sa dalo vycítiť, kedy jej je (teda bolo, neviem si ešte zvyknúť rozprávať o nej v minulom čase) zle a kedy lepšie. Celý život sa na nič nesťažovala a keď v posledných dvoch rokoch povedala, že ju niečo bolí alebo jej je zle, zvyklo ma to zaraziť. Boli to totiž slovíčka, ktoré sa v jej slovníku nikdy neobjavili. Keď to mama povedala, vedel som, že je to už niečo, čo sa skutočne nedá vydržať. Do poslednej chvíle však neznášala akékoľvek prejavy ľútosti či súcitu, ktoré vedela v posledných chvíľach vycítiť aj z pohladenia po ruke. Lekárov brala strašne vážne, otvorene sa ich dokázala spýtať: To už je konečná? Kedy zomriem? a oni boli z toho šokovaní. Rozprávali mi o tom, ako k nej chodili na vizitu s tým, že nevedia, čo jej povedať, lebo výsledky má zlé, a ona im dodá energiu na celý deň a pocit, že svet je krásny. Dlhodobo žijete a pôsobíte v Čechách, v poslednom čase ste však kvôli mame chodievali do Nitry častejšie ako inokedy... Boli to predĺžené víkendy – od piatka do pondelka, ale prišiel som vždy, keď sa dalo. Okrem toho mama aj ja máme v Nitre veľa priateľov a známych, ktorí ju navštevovali a starali sa o ňu. Týmto ľuďom aj všetkým, ktorí sa s ňou prišli do Nitry rozlúčiť, patrí moje veľké ďakujem.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  5. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  6. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  7. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  8. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  9. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  10. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  1. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  4. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  5. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  8. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 195
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 524
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 601
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 244
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 15 465
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 12 807
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 227
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 575
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 374
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 544
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Štart výroby nového produktu v Zlatých Moravciach

Spoločnosť Secop s.r.o. plánuje zdvojnásobiť výrobu hermetických kompresorov v nasledujúcich 4 rokoch.

Už oficiálne: FC Nitra má nového majoritného akcionára

Karová má oddnes absolútne rozhodovacie právo.

Erika Karová je oddnes už aj na papieri šéfkou FC Nitra.

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre dostane nový vzhľad

Modernizácia čaká aj vnútorné priestory všetkých troch blokov študentského domova.

Ilustračné foto

Primátor Hattas: Situácia je v Nitre veľmi kritická, chýbajú lekári

V pätnástich dedinách budú testovať len jeden deň.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie v liptovských mestách.

V Martine bude obyvateľov testovať 50 odberových tímov

Mesto Martin zverejnilo zoznam odberových miest.

Už ste čítali?