Písmo:A^-|A⁺00

V šamorínskej Synagóge vystavoval Stano Masár dvere z autobusu, v Nitrianskej Galérii mladých je sprístupnená jeho kolekcia nákupných vozíkov s názvom Hyperrelizmus. Mladý výtvarník si vyberá z civilného života predmety, ktoré sú každému známe. Nákupný vozík ho oslovil pred troma rokmi. „Pre mňa je zaujímavé, že hypermarketový vozík nesie so sebou veľa príbehov, pritom má jednu ustálenú funkciu. Ja ho však posúvam do roviny výtvarného objektu. Zrazu stráca funkčnosť a naberá nové významy,“ hovorí Stano Masár, ktorý však nakupovanie v centrách nevyhľadáva. Netradičné architektonické riešenie Galérie mladých – schodisko – využil tak, aby v návštevníkovi vzbudil zvedavosť. Pri vstupe do galérie sa všade ozýva naliehavý vábivý hlas. Kto chce zistiť, komu patrí, musí vyšliapať všetky schody. Až tam zistí, že hlas ide z rozprávajúceho vozíka plného všakovakých dobrôt. „Páči sa mi, že priestor Galérie mladých je členený vertikálne a nie horizontálne. Zospodu nevidíme, čo sa deje hore. Len počujeme doliehajúci hlas.“ Podľa výtvarníka nie je ani jedno z jeho diel pointou. „Nič netvrdím, dávam len otázky a vytváram nové situácie.“ To, že mnohí umelci vo svojej tvorbe siahajú po veciach bežného života, pokladá vo výtvarnom umení za prirodzený vývoj. „Pred sto rokmi vystavil Marcel Duchamp pisoár a mnohí si mysleli, že po tom už nepríde nič.

Článok pokračuje pod video reklamou