Písmo:A^-|A⁺00

hry v sezóne pravidelne vyhlasuje poľské ministerstvo kultúry. V septembri Spišáka navyše čaká cesta do Marseille, kde zastúpi Slovensko na európskej konferencii o pouličnom divadle. Čo pre vás znamená ocenenie poľského ministra kultúry? Je to pre mňa veľmi potešujúce, lebo je to významná cena a konkurencia bola veľmi veľká. Komisia je zložená z divadelníkov – profesionálov z celého Poľska. Navyše, ocenenie je príjemné, lebo sa spája aj s finančnou odmenou. Akou? O sume nebudem rozprávať, lebo nebola nepredstaviteľná, ale bola príjemná. Každého človeka poteší, keď dostane nejaké peniaze. Ale podstatné je to, že na súťaži bola silná konkurencia. V súťaži bolo okolo 150 hier súčasných poľských autorov a zúčastnili sa jej významné osobnosti poľského divadelného života. Malambo navyše dostalo cenu aj v kategórii najlepšieho ženského výkonu, z čoho sa veľmi teším. Každé moje predstavenie, v ktorom ocenia herca, je aj mojím ocenením. Na preberaní ceny ste sa osobne nezúčastnili. Prečo? Bohužiaľ, nemohol som do Varšavy odcestovať, pretože sme boli s Teatrom Tatrom na zájazde v Tatrách a nemohol som to všetko stihnúť. Mailovo a telefonicky som si to zariadil tak, že cena mi príde poštou. V Poľsku vzniklo pod vašou režisérskou taktovkou už niekoľko predstavení. Pri porovnávaní poľského a slovenského divadelného prostredia ste nedávno spomenuli, že status divadelného herca má v Poľsku väčší význam, ako u nás. Čím to podľa vás je? Asi celkovým prístupom štátu ku kultúre, netýka sa to len divadla. Poliaci si ju vážia podľa mňa oveľa viac ako my. Oveľa viac pre ňu robia, vymýšľajú viac programov na podporu kultúry a dávajú do nej aj viac peňazí, čo súvisí aj s vypisovaním súťaží. Keď si štát váži svoju kultúru a dáva to najavo aj konkrétnymi činmi, tak aj umelci a divadelníci či herci majú väčší pocit docenenia a zadosťučinenia. Ak robia niečo poctivo, sú za to aj patrične ohodnotení. Vyzerá to tak, ako by nás naša kultúra otravovala. Vyštudovali ste bábkové divadlo, čo predurčilo vašu orientáciu na detského diváka. V poslednom čase však tvoríte viac pre dospelých. Ste teda režisérom pre deti alebo pre dospelých? Je ťažké na toto jednoznačne odpovedať. Celý život robím pre deti a to ma baví. Niekedy si myslím, že robiť divadlo pre detského diváka je ťažšie ako pre dospelých. Pre deti totiž treba aj tie najzložitejšie problémy čo najviac zjednodušiť a hovoriť im múdre veci tak jednoducho, aby to pochopili. Pre mňa je strašne dôležité, ak si zložitejšie myslenie môžem cvičiť v divadle pre dospelých. V Starom divadle robím len pre deti a v ostatných divadlách, kde hosťujem, len pre dospelých. Na konte máte približne 80 predstavení, spomínate si na nejaké, do ktorého ste sa ako režisér takpovediac báli pustiť? Nenazval by som to strachom, skôr zodpovednosťou, ktorá sa vždy objaví. A čím viac peňazí sa vloží do produkcie predstavenia, tým väčšia je aj zodpovednosť. Naposledy som ju cítil pri predstavení R.U.R. v Slovenskom národnom divadle, lebo to bola prvá hra, ktorá sa uvádzala v novostavbe SND. Javisko nebolo celkom dostavané a produkcia bola aj na pomery národného divadla drahá. Divadlo sa prenieslo z relatívne malého do obrovského priestoru. Všetko sa tak násobilo, produkcia sa rodila v ťažkých podmienkach, bola náročná. Našťastie to dopadlo dobre. Čo si o novostavbe Slovenského národného divadla myslíte? Myslím si, že presťahovanie divadla bolo dobrým krokom, lebo keby sa tak nestalo, budovu by stavali ešte ďalších 15 rokov. Teraz sa všetko za pochodu vyvíja, vychytávajú sa muchy, odstraňujú chyby, divadlo je veľkolepé. Vaše plány na leto sa spájajú hlavne so zájazdmi s divadlom Teatro Tatro. Dokážete prázdninovať a oddychovať aj bez divadla? ... ale áno, musím dobíjať baterky, divadlo z človeka veľa vysaje. Teraz veľa čítam o dejinách Židov, lebo niekedy v budúcnosti by som mal robiť na jednom medzinárodnom projekte s touto tematikou, ale je to dlhodobý projekt. Takže zasa oddych, ktorý vedie k divadlu. Ale áno, máte pravdu. S divadlom súvisí aj vaša cesta do francúzskeho Marseille, kde sa koncom septembra uskutoční štvordňová konferencia o pouličnom divadle. Od koho ste dostali pozvanie? Pozvanie prišlo od Petra Bú – Slováka, ktorý dlhodobo pôsobí vo Francúzsku a organizuje festivaly. Marseille kandiduje na Európske hlavné mesto kultúry 2013 a v rámci toho rozbieha množstvo projektov. Jedným z nich je aj táto akcia, ktorá má byť premostením medzi východnou a západnou Európou. Z každej krajiny, hlavne tých východoeurópskych, budú pozvaní dvaja alebo traja ľudia. Je to príležitosť prezentovať slovenské pouličné divadlo a byť pri prezentáciách ostatných zúčastnených krajín.

Článok pokračuje pod video reklamou