Lomčo - novodobý nitriansky valibuk

Dvadsaťročný kladivár Marcel Lomnický robí posledné roky športu v Nitre svojimi výkonmi výbornú reklamu. Sotvakto z vás by však uhádol, s akým športovým odvetvím začínal.,,Atletiku som objavil v 14 rokoch, keď som chodil na základnú školu Nábrežie mládeže. Najprv som sa venoval behu, časom som sa však dostal ku kladivu, ktorému sa venujem doteraz,“ prezradil Nitran, ktorý so športom začínal ako desaťročný chlapec na ľadovej ploche. Marcel bol totiž vo svojom žiackom veku dokonca aj krasokorčuliarom.
Cesta k medailám a úspechom v športe nie je jednoduchá. Dôležité je mať vytvorené profesionálne podmienky. ,,V Nitre je to dobré, inak by som tu nebol. Priateľské vzťahy sú nielen v tréningovej skupine. Mám výborného trénera Miloša Gašaja, s ktorým sa mi darí a dúfam, že nám to spolu ešte dlho vydrží. Určite to nehovorím iba tak do vetra, veď odrazom skvelej spolupráce sú dosiahnuté úspechy. Celý rok trénujeme doma v Nitre, s výnimkou sústredenia v Maďarsku, kde majú atléti vytvorené svetové podmienky.“
Výnimka z pravidla
Snom mnohých chlapcov je naháňať loptu či puk po svetových arénach, Marcelov však nie. ,,Nevedel by som robiť kolektívny šport. Pri neúspechoch sa všetci na seba vyhovárajú, tak to ja nemusím. Individuálny šport je založený na tom, že sa nedá na nikoho spoľahnúť a všetko závisí na jednotlivcovi, ktorý si je sám strojcom úspechov.“ Napriek tomu nitriansky kladivár zájde aj na hokej či futbal. „Som hlavne fanúšikom hokeja v Nitre, veď tam mám veľa dobrých kamarátov zo školy,“ vraví.
Väčšina športovcov absolvuje pred súťažou určitý rituál a mnohí majú aj svoj vzor. „Pred pretekmi rituál nemám, základom je dobrý oddych, najesť sa a potom ísť s chladnou hlavou hádzať. Najdôležitejšie je, keď si športovec verí. Nemám ani svoj športový vzor. Napriek tomu sa mi osobne páči technika jedného kladivára z Japonska, volá sa Koji Murofushi.“
Vášeň ku športu sa často dedí z pokolenia na pokolenie. Marcel je výnimka, potvrdzujúca pravidlo - jeho rodičia sa športu nikdy aktívne nevenovali, z ich detí však vyrastá nová atletická generácia. „Možno je to pravda. Sestra Nikola sa tiež venuje atletike, a tak, ako ja, aj kladivu. Darí sa jej, nedávno bola na veľkom podujatí desiata,“ hovorí s úsmevom.
Marcel ukončil štúdium na Športovom gymnáziu v Nitre, teraz má prázdniny a venuje sa priateľom a svojím záľubám. „Rád si zahrám biliard, chodím na kúpalisko, alebo trávim čas pri internete.“ Marcel sa pri počítači nestratí, je dokonca autorom webstránky o nitrianskych kladivároch. „O dva týždne mi ale začína ďalšia časť tréningového cyklu. To sa už budem pripravovať na jesennú časť atletickej sezóny,“ odhalil svoj program „Lomčo“. Sám však tvrdí, že atletika ho na Slovensku neuživí, čo teda plánuje do budúcnosti? „Ten, kto robí atletiku, chce niečo dosiahnuť, na Slovensku to o peniazoch nie je. Uvedomujem si to, a preto mi záleží aj na vzdelaní. Na začiatku budúceho roka by som chcel ísť študovať na univerzitu do Los Angeles. Cieľom cesty je i zlepšenie atletických podmienok a spoznanie USA.“
Dielo tvrdej roboty
K úspechom neodmysliteľne patrí aj tréner. Za Marcelovou medailovou zbierkou stojí Miloš Gašaj, vlani ocenený ako najlepší mládežnícky atletický tréner na Slovensku. Urastený dobrák od kosti, skromný človek, na ktorého ako uliate sedí motto „menej rečí, viac činov“. Zaujímavý je jeho biorytmus, vstáva totiž skôr ako ranné vtáctvo. „Ja si myslím, že to nie je nič abnormálne. Vstávam o štvrtej, aby som mohol pracovať a poobede sa venovať na tréningu mojim zverencom. Spať chodím večer okolo ôsmej,“ usmieva sa jeden zo strojcov Marcelových úspechov. A ako vníma tréner svojho zverenca? „Marcel je pracovitý chlapec. Samozrejme, že máva aj svoje horšie dni, ale v podstate splní všetko. Za úspechmi stojí tvrdá robota, ktorú Marcel odvádza. Má dobrú vlastnosť v tom, že keď si niečo zoberie do hlavy, snaží sa to na sto percent plniť,“ hodnotí Miloš Gašaj.
Marcel má cieľ ako každý atlét - dostať sa na olympijské hry. Najbližšie sa konajú už o rok v Pekingu. Či sa v ich dejisku objaví, je momentálne otázne. Najprv treba splniť kvalifikačný limit. Nitrianskemu kladivárovi preto vopred držíme palce aj MY.
Čaká na Moniku
Má Marcel popri tréningu aj čas na dievčatá? „Mám jednu super kamarátku Moniku, na ktorej mi veľmi záleží a mám ju veľmi rád. V športe ma podporuje a drží mi päste, keď pretekám. Momentálne robí v Anglicku a už sa teším, keď sa vráti a budeme spolu zvyšok prázdnin. Týmto ju pozdravujem.“
Vizitka medailistu
Marcel Lomnický
kladivár Stavbár ŠG Nitra, nar. 6. 7. 1987. Najväčšie úspechy: majster Slovenska (2x ako žiak, 3-krát v doraste, 3-krát ako junior). MSJ 2004 - 17. miesto, MSJ 2005 - 8. miesto, MSJ 2006 v Pekingu - 3. miesto, ME do 22 rokov 2007 v Debrecíne - 3. miesto. Osobný rekord v kategórii mužov: 72,17 m.