Písmo:A^-|A⁺ 0 0

gusta viac ako dvesto pilotov z celého sveta. Symbolickým zazvonením na putovný zvonec otvoril minulú sobotu angličan Chris Wills 35. ročník Medzinárodného stretnutia historických klzákov. „Doposiaľ sa stretnutie veteránov konalo vždy na novom mieste. Aeroklub Nitra dostal ako prvý možnosť usporiadať podujatie aj po druhý raz,“ hovorí Jozef Ott, zástupca Slovenska v medzinárodnom klube historických vetroňov. Sám je stále vášnivým letcom, plachtí na replike starého historického klzáka z roku 1946. Na stretnutí je zúčastnených viac ako dvesto pilotov z celej Európy, Spojených štátov amerických, Japonska, Nového Zélandu či Austrálie. „Keďže podujatie nie je súťažné, ale ide skôr o spoločenskú akciu, s pilotmi pricestovali aj rodinní príslušníci, pre ktorých sme pripravili špeciálny program. Históriu mesta pod Zoborom spoznajú cestou na nitrianskom vláčiku, okolie výletmi do Arboréta v Mlyňanoch, Banskej Štiavnice, Bojníc či Čičmian. Počet všetkých účastníkov je okolo štyristo. Niektorí bývajú v kempe na letisku, iní v nitrianskych penziónoch a hoteloch,“ uvádza Miloš Ťapušík z Aeroklubu Nitra. Minulú sobotu sa na letisku stretli s vetroňmi veteránmi aj autá veterány. Na prvý pohľad možno nemajú nič spoločné. Podľa slov Miloša Ťapušíka ich však spája jedna dôležitá vec, a tou je láska k niečomu staršiemu. „Oboch baví rýpať sa vo voľnom čase a za vlastné prostriedky v starom stroji, ktorý naozaj funguje. Napriek tomu, že to nemá praktický úžitok, robia to s veľkým zanietením.“ Pri lietadlách sa však životnosť posudzuje úplne ináč ako pri autách. Tridsať- či štyridsaťročné lietadlá sa nepovažujú za nič výnimočné. „Sú to normálne lietadlá, ktoré bežne lietajú.“ Za veterána sa považuje lietadlo, ktoré sa už nevyrába. „Čím je staršie, tým ma väčšiu cenu.“ Stretnutie veteránov sa stáva pre laikov živou ukážkou histórie letectva. Vývoj postupoval od jednoduchých a na pohľad krehkých konštrukcií z dreva a plátna až po dnešné moderné „orchidey“ z laminátu s uhlíkovými kompozitami. Popri desiatkach historických klzákov sa po Nitre vznáša aj letecká konštrukcia s názvom Cimbora. Jej autor, maďarský konštruktér Ernö Rubik, sa ale viac preslávil ako tvorca zázračnej Rubikovej kocky. Niektorí piloti, aby sa hodili ku svojmu starému veteránovi, nosia aj staré doplnky. „Okuliare musia mať z praktického hľadiska hlavne tí, čo majú otvorené kabíny. Pri rýchlosti letu okolo 70 km za hodinu by im „mucha mohla vypichnúť oko“. No špeciálna čiapka či vejúci šál vytvárajú tú pravú atmosféru.“ Výkony veteránov vzbudzujú u dnešných plachtárov skôr úsmev. Na kilometer výšky letia najviac 15 až 20 kilometrov, moderné lietadlá až 60 kilometrov. „Na druhej strane nikto nezabúda, ako sa začínalo. Vetroň je plne riaditeľný okolo všetkých troch osí. Na tom sa za celých sto rokov nič nezmenilo,“ uzatvára Miloš Ťapušík, ktorý lietaniu na vetroni podľahol v pätnástich rokoch. „Lietam necelých 25 rokov. Keď tomu človek raz prepadne, už sa nevylieči.“

Článok pokračuje pod video reklamou