Sobota, 6. marec, 2021 | Meniny má Radoslav, RadoslavaKrížovkyKrížovky

Operácia zdravej dcéry zabránila deportácii

Ak by nebolo rodiny Tökölyovcov z Jarku neďaleko Nitry, osem nevinných ľudí by druhú svetovú vojnu a nacistické besnenie neprežilo. Manželia Anna a Vincent sa podujali zachrániť dve židovské rodiny. Hoci vedeli, že ak ich niekto udá, riskujú vlastné život

y, vysilených ľudí ochotne ukrývali v pivniciach vo vinohradoch na kraji dediny. Piati z prenasledovaných boli Resslerovci – manželský pár s tromi malými dcérkami. Do pivníc v Jarku sa dostali po útrapách, ktoré si teraz len sotva dokážeme predstaviť. Vtedy jedenásťročná Alica Resslerová si dobrovoľne nechala vyoperovať neexistujúci zápal slepého čreva. Dievčatko zbytočnou operáciou dosiahlo, že rodinu hneď nedeportovali do táborov. Resslerovcom sa darilo unikať pred osudom, aký v tých časoch postihol mnoho slovenských Židov, niekoľko mesiacov. Akoby práve nad nimi niekto držal ochrannú ruku. S odstupom času sa dnes niektoré situácie, z ktorých vybŕdli so zdravou kožou, nedajú nazvať inak ako zázrak. Často sa rozhodovali v úplnom zúfalstve inštinktívne. Mali šialené, takmer neuskutočniteľné nápady a je neuveriteľné, že všetky do jedného im vyšli. Takmer na samom konci útrap, keď už začínali dúfať, že sa zachránia, ich chytili. V nitrianskej väznici čakali, kým gardisti pochytajú viac Židov, aby ich mohli spoločne naložiť do vlakov a poslať do táborov smrti. Na Vianoce v roku 1944 však spravili niečo, čo vyráža dych: Resslerovci a osem ďalších ľudí preliezlo tridsaťcentimetrovým okienkom z podzemia najprísnejšie stráženej župnej väznice rovno na zasneženú nočnú ulicu. „Smradľavá židovka“ Drsný príbeh rodiny sa začal písať v Michalovciach, mestečku, v ktorom ešte na jeseň 1936 žilo asi pätnásťtisíc obyvateľov a každý tretí bol Žid. V centre oproti radnici stála veľká synagóga. Tu Oľga a Móric Resslerovci vychovávali tri malé dcérky – Alicu (6), Ráchel (4) a Miriam (1). V židovskej komunite žili ľudia v takej blízkosti, že súkromie takmer nepoznali. Cítili sa bezpečne a Michalovce považovali za domov. Počuli síce útržky správ o protižidovských vystúpeniach v Nemecku, význam im však neprikladali skoro žiaden. Považovali to za izolované incidenty, ktoré nemali s Michalovcami nič spoločné. V tom roku začala najstaršia Alica navštevovať mestskú základnú školu. A práve v nej došlo k prvému konfliktu, ktorý bol pre Resslerovcov aj celú židovskú komunitu predzvesťou blížiaceho sa nebezpečenstva. Triedna učiteľka tretiakov priviedla svojho žiaka Jana medzi prvákov, aby mu dokázala, že je hlúpy a neovláda ani prvácke učivo. Otázku z matematiky náhodne položili Alici. Odpovedala správne a Jano ostal potupený. Ešte v ten deň zmlátil prváčku palicou a vynadal jej do „smradľavej židovky“. Miestnu komunitu roztržka silne znepokojila. Bola predzvesťou stupňujúcich sa protižidovských nálad. Ďalšie tri roky chodila Alica do tej istej školy, útoky na židovské deti ale pokračovali a stávali sa čoraz častejšími. Majetky zhabali, informácie zvonku vypli Zo školy krátko potom prepustili všetkých židovských učiteľov. Vypukla druhá svetová vojna a Židov prepúšťali zo štátnych úradov, obchodných firiem a bánk, zhabávali im pozemky. Antisemitské zákony a nariadenia nasledovali jeden za druhým. Židov označili žltými hviezdami, nosili ich prišité na prednej časti odevu. „Jedného dňa som sa vrátila zo školy a mala som pocit, že dom, do ktorého som vošla, nie je ten, v ktorom bývam. Zmizli drahé koberce: holé parkety pôsobili cudzo, všetko pôsobilo stroho a chladne. Povedali mi, že v meste uplatnili zákon, podľa ktorého Židia musia odovzdať koberce, obrazy, šperky, aby takto prispeli na náklady vojny,“ spomína si Alica v knihe s názvom Krič, dievčatko, krič. Jej otca však netrápilo, že odovzdal majetky, najviac ho mrzelo, že sa musel vzdať rádia, na ktorom počúval správy z BBC. Zrejme jediný objektívny zdroj, ktorým sa k nám dostávali strohé informácie o dianí vo svete, umlčali. Udalosti naberali rýchly spád. Mužov začali odvážať „na práce“. Otec dievčatiek sa schoval na malej povale, ani Alicine mladšie sestry o jeho prítomnosti v byte netušili. Nenašli ho ani gardisti, ktorí do bytu vtrhli. Rodičia dievčat usúdili, že Ráchel a Alica musia odísť do Maďarska, kde v tom čase nebola situácia taká nebezpečná. Cez hranice ich mala prepašovať sedliačka, ktorej za to zaplatili. Tá miesto toho dievčatá doviedla do neznámej dediny v blízkosti hraníc a s výhovorkou, že presun nie je bezpečný, ich nechala napospas osudu. Navyše ich okradla o šatstvo. Dodnes poriadne nevedia, ako sa v takom útlom veku dostali nepozorovane naspäť k rodičom. Zbytočná operácia Máj 1942 bol mesiacom, v ktorom sa začali hromadné deportácie Židov z Michaloviec. „Členovia Hlinkovej gardy a miestneho žandárstva nahnali Židov do najbližšej školy. Úradnou kvótou stanovené skupiny odviezli na železničnú stanicu. Tam ich naložili do nákladných vagónov a vlaky odišli do neznáma,“ spomína Alica. Tri dni deportácií strávila rodina na povale v zúfalých podmienkach. „O umývaní sa a výmene šatstva nemohlo byť ani reči. Potrebu sme vykonávali do vedier,“ hovorí najstaršia zo sestier. Nakoniec ich žandári aj tak našli a odvliekli do gymnázia. Alici prišlo zle, zrejme z nervového vypätia a vyslabnutia. Začínalo ju napínať na vracanie, dostala kŕče a dusila sa. Matka jej nakázala, aby sa silno držala spodnej časti brucha a z celej sily kričala. Odviezli ju do nemocnice, kde jej prvotné bolesti nečakane zmizli. To paradoxne znepokojilo jej otca, hrozil sa pomyslenia, že by ich z nemocnice mali odvliecť znovu na zberné miesto. A tak, hoci dievčaťu pominuli všetky bolesti, predstierala Alica chorobu. Skúsenému doktorovi to bolo jasné hneď po základnom vyšetrení. Za vysoký úplatok však súhlasil, aby ostala v nemocnici. Aby jej dlhší pobyt nebol nápadný, podujala sa Alica, že podstúpi operáciu zápalu slepého čreva, hoci žiaden zápal nemala. Dohodli sa na tom s lekárom. Pre záchranu rodiny sa vystavila obrovskému zdravotnému riziku. Ako sa na to pozerá dnes? „Odsúdili nás do definitívneho vyhnanstva a stáli sme pred úplnou likvidáciou. No keď sa ľudia, ba aj deti, dostanú do nezvyčajných situácií, odhalia v sebe neuveriteľnú silu. Takto sme neraz vedeli urobiť aj také nezvyčajné veci, ktoré dnes ľudský mozog nevie pochopiť, alebo si ich čo len predstaviť.“ Presun do Nitry Deportácie na istý čas zastavili. Hlava rodiny ale nemala pocit, že deti sú v bezpečí, dievčatká preto išli znovu do Maďarska k príbuzným, ktorých ani nepoznali. V Budapešti boli do chvíle, kým otec nerozhodol, že ani hlavné mesto Maďarska už nemôže byť pre jeho dcéry bezpečným miestom. Nie po tom, čo ho začali bombardovať. Celá rodina sa opäť stretla v Nitre, v meste si našli byt. Strasti a strach o životy vlastných detí sa odzrkadlili na oboch rodičoch. Alica si na otca v tomto období spomína ako na zanedbaného, neoholeného a neupraveného muža. Matku našla s neprítomným výrazom na tvári, bola pod vplyvom liekov na upokojenie. Strach o deti ju dohnal k niekoľkým pokusom o samovraždu. Bledá a vychudnutá vyzerala ako starena, hoci nemala ešte ani 44 rokov. Zachránil ich bezdôvodný plač Začiatkom septembra 1944 museli Resslerovci opustiť svoj nitriansky byt. Hoci Nemci utrpeli porážku na všetkých frontoch, deportácie mali pokračovať. Ostatné rodiny z obytného domu na dnešnej Farskej ulici pobrali do transportov, Resslerovcom sa ale opäť podarilo uniknúť. Zúfalci natrafili na žandára, ten ich ale našťastie pustil. A tak opúšťali mesto, mierili do polí. V kukuričných poliach ich zastihla paľba zo samopalov, mnohí zo schovávajúcich sa Židov preto svoju skrýšu zo strachu radšej opustili, Resslerovci však ostali. „Neviem si vysvetliť, odkiaľ mal otec toľko odvahy na realizáciu plánu s takmer nulovými šancami. Predpokladám, že keď nás viedol, usmerňovali ho tie isté pudy, ktoré riadia štvanú, unikajúcu zver,“ hovorí vo svojej knihe Alica. Nasledujúce týždne boli polia a lúky ich domovom. Čas akoby zastal, nikto z rodiny nikdy nevedel presne povedať, koľko dní strávili pod holým nebom. Keď bolo treba kúpiť potraviny, do najbližšej dediny odišla na nákup Alica. Riskovala tým vlastný krk, pretože predavač spoznal, že je Židovka. Bol však nápomocný, rodina mala opäť raz šťastie. Po čase otec rozhodol, že sa vydajú smerom na Banskú Bystricu. Alicu vtedy znenazdajky pochytil plač, sama nevedela, prečo. Cítila tlak na hrudníku, srdce jej prudko bilo. Rodičom bezdôvodne povedala, že by mali ísť presne opačným smerom. Ako sa neskôr ukázalo, mala pravdu: pár dní po jej nevysvetliteľnom odpore vydať sa smerom k Bystrici zavraždili v okolí Banskej Bystrice veľké množstvo schovávajúcich sa Židov. Osud Resslerovcov na niekoľko dní zaviedol ku gazdovi v Cabaji-Čápore, ten ich neskôr nasmeroval do Jarku. Ukrývali sa v šope, až kým nestretli mladých manželov Annu a Vincenta Tökölyovcov. Pivnice vo vinohradoch „V Jarku sa schovávalo v tých časoch veľa Židov, ľudia v dedine o nich vedeli. Báli sa, úrady sa vyhrážali, že u koho nájdu Židov, vystrieľajú celú rodinu,“ hovorí Alžbeta Chudáčiková, dcéra Vincenta a Anny. Alžbeta, alebo Ela, ako jej hovorili, mala v tom čase len osem rokov a skamarátila sa s najmladšou dcérkou židovského páru Miriam. „Zo šopy sa presunuli do pivníc vo vinohradoch, boli bezpečnejšie a netieklo do nich. Často ani ľudia, ktorým pivnice patrili, nevedeli, že sú tam,“ rozpráva pani Alžbeta. Podmienky v pivniciach boli zúfalé. V tmavých priestoroch si sviečkou svietili len počas jedenia, potrebu vykonávali na kraji pivnice. Výkaly potom vedrom z pivníc vynášali. Ak sa už smrad v pivnici nedal vydržať, presťahovali sa do inej. Tökölyovci nosili Resslerovcom a trom mladým chlapcom jedlo raz do týždňa, väčšinou v nedeľu. „Ako dievčatko som sa na to pozerala inak. Pre mňa to bol zážitok ísť v noci s rodičmi za nimi, keď už bola obloha plná hviezdičiek. Spomínam si, že sa k nám raz za čas prišli vykúpať. Bolo to riskantné, ale nejakú očistu predsa museli mať. Ľudia o nich vedeli, ale neudali ich,“ hovorí Alžbeta Chudáčiková. Možno tomu napomohol aj miestny farár Štefan Gallo. Napriek oficiálnej politike štátu ľudí vyzýval, aby všetkým svojim blížnym bez rozdielu pomáhali. Kňaz mal voľakedy funkciu v cirkvi, keď však začal kritizovať režim za prenasledovanie Židov, odstavili ho tým, že ho vyhnali do malej obce Jarok. Do tábora ho neposlali zrejme len preto, že bol kedysi spolužiakom prezidenta Tisa. V pivniciach plynul čas pomaly. Utečenci si celé dlhé týždne rozprávali príbehy, učili sa navzájom pesničky, modlili sa. Alebo si našli zvláštnu zábavku: pri svetle lampy poľovali na blchy, ktoré im dotieravo skákali po telách. Po vodu chodili k potoku, a to bola jediná chvíľa, keď spod zeme vychádzali na denné svetlo. Napokon sa udavači v dedine predsa len našli. Nemeckí vojaci išli s istotou rovno k pivniciam. Otvorili poklopy a naslepo vypálili niekoľko rán z pištolí. Jedna z guliek len tesne minula Mórica. Nikto z nich napriek návalu strachu ani nemukol. A vojaci si netrúfli zísť dole. Keď odišli, Vincent prišiel rodiny varovať: „Nemci sa môžu kedykoľvek vrátiť a hodiť do pivníc granáty, musíte utiecť,“ povedal im. Ani jamy v zemi neboli pre uštvaných ľudí viac bezpečné. Rozhodli sa, že sa vrátia ku gazdovi v Cabaji-Čápore. To bola osudná chyba. Hoci sa gazda tváril prívetivo, keď zistil, že Židom došli peniaze, neváhal ich zradiť. Vo svojej maštali im pomohol vykopať hlbokú jamu, do ktorej by sa v prípade poplachu mohli narýchlo schovať. A aj ich tam ukryl. Jamu zakryl doskami, nahádzal na ňu slamu a na dosky postavil svoju kravu. Krátko na to do domu dorazili vojaci a mierili naisto – do maštalí. Utrápených ľudí našli mokrých od kravského moču... Takto gazdom ponížení a zradení už nemali šancu ujsť pred väznením. Útek V Nitre ich väznili v podzemí päťposchodovej budovy, medzi kotlami a skladmi s uhlím. Písal sa december 1944 a transporty redli. Kvôli hŕstke ľudí sa neoplácalo vypravovať vlaky. Resslerovci, mladučkí chlapci a obuvník Jozef čakali, kým chytia ďalších Židov. Medzitým uväznili ďalší manželský pár Simonovcov s dvomi deťmi a Móric sa rozhodol, že dlhšie už čakať nemôže. Vymyslel plán, ako sa z basy dostať. Počas vianočnej noci, keď budú dozorcovia v dobrej nálade a väčšina z nich aj tak pôjde domov, sa pokúsia o útek. Alica, ktorá počas dňa musela upratovať v budove, zaobstarala kľučku. Večer na Štedrý deň ňou otvorili sklad s uhlím, do ktorého sa vchádzalo z kotolne, kde boli väznení. Postupne všetci vyliezli na hromadu uhlia a cez malé vetracie okienko sa dostali na zasneženú ulicu. Cez vianočnú noc bola jedna z hlavných nitrianskych ulíc pustá, každý oslavoval sviatky s rodinou. Pozornosť im nevenovala ani skupinka dobre naladených a opitých ľudí, ktorá okolo nich prešla. Vyzeralo to na zázrak - dovtedy sa ešte nikomu nepodarilo ujsť z najprísnejšie stráženej župnej väznice a zrazu unikali trinásti naraz! Simonovci a Resslerovci sa rozdelili, po svojom si išiel aj obuvník Jozef. Ako sa neskôr dozvedeli, pani Simonová aj jej dve deti zomreli v tábore, prežil len otec rodiny – osamotený, chorý a zúfalý pán Simon. Obuvníka Jozefa zastrelili na druhý deň po úteku. Resslerovci sa zachránili útekom do Jarku a do pivníc, kde sa o nich až do oslobodenia znovu starala dobrosrdečná rodina Tökölyovcov. Opäť spolu Bola letná nedeľa a písal sa rok 1990. Ela, napriek tomu, že bol víkend, sa práve vracala z práce domov. Otvorila dvere a za nimi našla osem neznámych ľudí. Až keď sa jej predstavili, spoznala v ženách Alicu, Ráchel a Miriam. Zvyšní ľudia boli ich manželia, dieťa a vnučka. Ela sa s dcérami Resslerovcov nevidela 43 rokov, od ich úteku do Izraela. A dievčatá sa zrazu znovu zjavili v Jarku. V dedine, v ktorej sa aj vo vojnových hrôzach našli ľudia so srdcom, presvedčení, že človek má byť vždy na prvom mieste.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní?
  2. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  3. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  4. Nové číslo Historickej revue
  5. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  6. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  7. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  8. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  9. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  10. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  1. Svieže jarné ceny v PLANEO Elektro sú aj v marci extra výhodné
  2. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní?
  3. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  4. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  5. Nové číslo Historickej revue
  6. Veolia dostala exkluzívne do správy projekt SKY PARK
  7. AS EUBA vyhlasuje protest proti novele zákona o VŠ
  8. Firmy sa spojili s učiteľmi, rozhodli sa pomôcť chudobným žiakom
  9. Počas pandémie vzrástli obavy z právnych sporov
  10. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  1. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať? 19 393
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 15 358
  3. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 12 156
  4. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 9 500
  5. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia 9 326
  6. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 8 367
  7. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 7 427
  8. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami 7 254
  9. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť 6 594
  10. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 102
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Na snímke zo súboja vedúcich Kozároviec so Štúrovom sú dvaja kapitáni - vľavo hosťujúci Peter Molnár, vpravo domáci Miloš Ďurovič (chrbtom, č. 10).

V seriáli Futbalový bonzáčik sme nahliadli do kuchýň všetkých účastníkov IV. ligy Juhovýchod.

5 h
Vezičkový dom na pešej zóne.

Budova patrí medzi najhodnotnejšie domy v Dolnom meste. Už roky je však fasáda v havarijnom stave. Majitelia sa menia.

5 h
Socha z betónu.

Sochu umiestnili na námestie. V parku pri múzeu sú strašidielka.

8 h
Ilustračné foto.

Mesto opätovne zabezpečí testovanie aj počas tohto víkendu.

12 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mal iba 46 rokov. Štátna opera v Banskej Bystrici stráca výraznú osobnosť.

13 h

Pribúda oveľa viac mladých pacientov.

4. mar

Majiteľa polícia obvinila z prečinu porušovania povinností za krízovej situácie.

14 h

Roman Podhradský bojoval o život.

4. mar

Už ste čítali?