Písmo:A^-|A⁺00

„Uplynula zákonná lehota na ich väzbu. Poslední dvaja zo štyroch obvinených boli prepustení vlani v apríli,“ povedala nám dozorujúca prokurátorka z nitrianskej krajskej prokuratúry. Vražda sa mala stať na prelome rokov 2000/2001 v lese za motorestom Zubor. Martinu umlčali, aby nemohla v Rakúsku svedčiť v procese o obchodovaní so ženami. Podľa prokuratúry je už vyšetrovanie v záverečnom štádiu. „Značné zdržanie nám spôsobilo čakanie na výsledky právnej pomoci z Rakúska. Požiadali sme o ňu ešte v roku 2004, úplné výsledky nám boli doručené až tento rok na jar,“ uviedla prokurátorka. Predpokladá, že kauza sa tento rok dostane na súd. „Vyšetrovateľ ešte musí predvolať všetkých štyroch obvinených. Podľa nového trestného poriadku ich musí poučiť aj o možnosti uzavrieť dohodu o vine a treste.“ O vražde sa polícia dozvedela prakticky náhodou, keď monitorovala skupinu obchodníkov so ženami. Pri veľkej razii v apríli 2002 viacerých z nich zadržala. Boli medzi nimi aj dvaja muži, ktorí – ako neskôr vysvitlo – si mysleli, že ich „berú“ kvôli vražde dievčaťa. Polícia tak mala podozrivých aj motív, no nepoznala meno obete a nemala ani telo. Pri jednej z domových prehliadok sa však našiel úradný dokument vydaný v zahraničí, z ktorého sa dalo zistiť krstné meno Martina, priezvisko bolo skomolené. „Osoba uvedeného mena nikomu nechýbala, nikto nehlásil jej nezvestnosť,“ informoval nás ešte v roku 2003 vyšetrovateľ. S pomocou Interpolu a policajných pridelencov na rakúskom veľvyslanectve sa nakoniec podarilo zistiť, že obeťou je Martina z Nitry, narodená v roku 1976. Z vraždy boli obvinení traja súrodenci - Marek L. (1981), Juraj L. (1980) a Katarína K. (1978). Pochádzajú z Nitry, pred svojím zadržaním bývali v Leviciach. Podľa polície ich mal na vraždu naviesť Katarínin manžel Maroš K. (1972), ktorý v tom čase sedel vo vyšetrovacej väzbe v Rakúsku. Odtiaľ bol neskôr na základe medzinárodného zatykača vydaný do Talianska, na Slovensko ho previezli až v roku 2004. „Práve o jeho aktivitách mala Martina vypovedať pred viedenským súdom. Aby jej v tom zabránili, páchatelia ju držali asi týždeň v chate pri Novom Meste nad Váhom a vo svojom byte v Leviciach. Nakoniec jej prisľúbili, že ju zavezú do nitrianskeho azylového domu, kde bývala. Tam sa už ale nikdy nevrátila,“ povedali nám na polícii. Obeť bola najskôr škrtená motúzom, no ten sa pretrhol. Vrahovia ju dorazili údermi do zadnej časti hlavy lopatou alebo rýľom. Telo potom uložili do jamy, ktorá zostala po vyvrátenom kmeni stromu. Na jeseň 2003 miesto po prvý raz ukázali polícii. Rekonštrukcia činu sa zopakovala v nasledujúcom roku v apríli. Podľa vyšetrovateľa jej aktéri neprejavovali žiadne emócie. „Dvaja z nich sa k spáchaniu vraždy priznávajú, jeden nie,“ povedali nám vtedy na polícii. Ani pri opakovanom prečesávaní lesa sa však telo nenašlo. Nepomohli policajné psy vycvičené na vyhľadávanie mŕtvol ani špeciálny bager, ktorý sa dokáže pohybovať medzi stromami. Vyhĺbil desiatky jám, ktoré po sebe aj zahrnul. Policajti nevylúčili, že telesné ostatky rozniesla divá zver. Uvažovalo sa aj nad tým, že páchatelia pred svojím zadržaním stihli telo premiestniť. Polícia preverovala tiež verziu, že je zakopané asi dvadsať kilometrov od Levíc. Výsledky DNA testov však ukázali, že tam v provizórnom lesnom hrobe ležalo iné dievča. Bolo v približne rovnakom veku ako Martina a tiež zomrelo násilnou smrťou.

Článok pokračuje pod video reklamou